17. OKT 2013

Debničkárky z Frou Frou hovoria, že bio neexistuje. Je to len marketingová značka

Eva Bacigalová

Debničkári nie je úplne spisovné slovo a ani presne nevystihuje ich prácu. „Debničkárky“ totiž nerobia zadebnenie budov a ani sa nepohybujú na vysokozdvižných vozíkoch v obrovských skladoch – ich rukami prechádza čerstvá zelenina, ovocie, mäso a množstvo originálnych domácich produktov.

Vy si ako zákazník vyberiete z ponuky na internete o čo máte záujem, debničkári vám to naložia do vašej „debničky“ a ešte aj za čerstva dovezú. Fungujú tak aj tri kamarátky na stránkach www.froufrou.sk alebo www.debnickovanie.sk . Jednou z nich je aj Tatiana Prevužňáková.

Prečo ste sa rozhodli podnikať práve v tomto netradičnom biznise?

Oblasť kvalitného stravovania a gastronómie ma vždy veľmi zaujímala. Sama pochádzam z poľnohospodárskej rodiny a mamina u nás doma vždy kládla dôraz na výber potravín pri varení. Veľmi rada varím, pečiem a zaváram, viem však oceniť aj kvalitnú reštauráciu s dobrým jedlom. Zo žiadnej krajiny, ktorú navštívim, neodídem bez toho, aby som nenavštívila miestny trh a neochutnala domáce výrobky a plodiny. Rada by som písala aj vlastný foodblog, no zatiaľ to bohužiaľ nestíham. Svoj gastrozáujem som posunula ďalej a raz mesačne varím v Bytovej reštaurácii sv. Krištofa v Trnave.

Ako dlho vám projekt debničkovania funguje?

V malom som ho aj s mojimi spoločníčkami Dominikou a Zuzanou rozbiehala pred takmer štyrmi rokmi. Samé sme vtedy nakupovali potraviny týmto spôsobom, až raz na spoločnej sobotnej káve padol úplne náhodou návrh, že by sme mohli začať debničkovať aj pre verejnosť. Dominika ním bola taká nadšená, že zabalila naštartovanú kariéru v medzinárodnej právnickej organizácii a prišla späť na Slovensko špiniť si ruky hlinou od zeleniny.

Dnes sa čoraz viac ľudí orientuje na nákup kvalitných potravín z overených zdrojov. Pri systéme vašej práce to však má aj svoje úskalia – neviete predsa zaručiť, že bude dosť syra, marhúľ alebo jahôd. Ako to máte vyriešené?

Naši zákazníci chápu hlavné idey, na ktorých je komunitný systém debničkovania postavený, a to je sezónnosť a lokálnosť. Ak sa v danom regióne niečo neurodí alebo vplyvom počasia zničí, musia to pochopiť a zmieriť sa s tým. Väčší problém s tým nemáme, naši odberatelia sú práveže radi. Hovoria, že debničkovanie ich učí pokore a rešpektu voči kolobehu prírody.

Pribúdajú vám zákazníci s týmto postojom k stravovaniu?

Áno, veríme, že sa nám podarí vybudovať dostatočne veľkú skupinu ľudí, ktorých uráža arogancia obchodných reťazcov a odmietajú ju ďalej prijímať ako jedinú možnú normu.

O čo majú takíto ľudia najväčší záujem?

Jednoznačne o ovocie a zeleninu, no nezaostávajú ani naše chuťovky, ktoré v supermarkete určite nekúpite – müsli Mixit, zaváraniny z Hradca Králové, či famózne paštéty plné mäsa od Tomáša Babinca.

Dopĺňate priebežne do ponuky produkty, ktorých sa napríklad dožadujú vaši zákazníci?

Snažíme sa, aby bol sortiment čo najširší, ale aby nenegoval našu základnú myšlienku – predaj výrobkov od drobných prvovýrobcov, farmárov a ľudí s veľkým srdcom, ktorí sa rovnako ako naši „debničkári“ rozhodli pre potravinovú revoltu a začali sami od seba.

Ako ste si vyberali dodávateľov, s ktorými spolupracujete?

Máme svojich stálych, niektorých poznáme už roky, s inými sa zoznamujeme a dokonca sa nám noví aj sami od seba hlásia. Kvalitu ich produktov preverujeme najmä cez vlastné chuťové poháriky. J Vždy sa snažíme dozvedieť čo najviac o tom, ako pestujú potraviny alebo chovajú zvieratá. Prednostne sa venujeme domácej gastronómii, každá z nás dbá na kvalitu potravín.

Rovnako nie sme naivné, bio neexistuje, pre nás je to len marketingová značka, ktorá umožňuje predajcovi predávať také potraviny za vyššie ceny.

Dodávateľov učíme hrať fér. Nemá zmysel, aby nám zatajovali napríklad koľkokrát postrekovali. Aj sedliackym rozumom ľudia pochopia, že ak má pestovateľ zo sezónneho zárobku uživiť rodinu, prezimovať a pripraviť sa na ďalšiu sezónu, nemôže riskovať, aby mu úrodu zničili škodcovia alebo rastlinné choroby.

Ako fungujete v zime, keď nie je prirodzený prísun čerstvého domáceho ovocia a zeleniny?

Veľa druhov ovocia a zeleniny sa dá správnym spôsobom uskladniť (mrkva, petržlen, zeler, kel alebo pór prežijú aj mierne mrazy). Mliečny sortiment sa ochudobní o ovčie a kozie mlieko a výrobky z nich, no ponuka mäsa sa nemení.

Na druhej strane nám práve v zime pribudne nakladaná kapusta, orechy, sušené ovocie, džemy a sladké či kyslé zaváraniny.

Vždy, keď dostanem túto otázku, len sa pousmejem nad tým ako sme spohodlneli a odtrhli sa od prírody. Veď naši predkovia hoci len pred päťdesiatimi rokmi od hladu nepomreli, iba jedli to, čo bolo v danom čase u nás dostupné. Máme na to dokonca prispôsobený náš tráviaci trakt.

Poradíte naším čitateľom na Cvičte.sk ako sa majú zdravo stravovať v zime, ak nechcú nakupovať uhorky vo fólii a zelené paradajky? 

Ako som už povedala v predchádzajúcej odpovedi, pre mňa je dôležité nekonať proti prirodzenosti a umelo neprebudovávať naše stravovacie „tradície“.

Stálou zákazníčkou „debničkárov“ z www.froufrou.sk je aj módna návrhárka Lýdia Eckhardt. Zámer, filozofia a realizácia tohto podnikateľského zámeru ju tak nadchli, že pre ich prezentáciu vytvorila priestor na svojej módnej prehliadke, ktorá sa uskutoční 8. novembra v Bratislave.

Podporovať mladých podnikateľov so Slovenska, a navyše s výbornými nápadmi, vôbec nepovažuje za pomoc konkurencii :)
DISKUSIA K ČLÁNKU (0)

Diskusia k článku - Debničkárky z Frou Frou hovoria, že bio neexistuje. Je to len marketingová značka

Nový príspevok

Táto diskusia je otvorená len pre prihlásených užívateľov.

 
Chudnutie

 

Aký je podľa vás najúčinnejší spôsob chudnutia?

Jednoznačne diéty
Zdravé stravovanie
Pravidelné cvičenie
Kombinácia cvičenia a zdravého stravovania

Celkom hlasovalo: 685
Archív ankiet

Odber newsletterov
Tip pre redakciu
Poslať článok

Poslať článok môže len registrovaný užívateľ.