Cvicte.sk

Dobrá komunikácia ľudí zbližuje a vytvára im priestor pre život, aký chcú žiť. Týka sa to partnerov, ale aj rodičov a detí. Spolu s koučkou Janette Šimkovou sme zhrnuli niekoľko základných rád, ktoré pomôžu lepšie komunikovať a vytvoria tak základ pre to, aby sme zdravý životný štýl posunuli z osobnej aj do medziľudskej roviny.

1. Počúvajte sa

Jedným z kľúčových pravidiel komunikácie je schopnosť druhého aktívne počúvať. Podľa odborníkov by počúvanie malo tvoriť až 60 percent komunikácie.

„Bez počúvania nedokážeme dobre komunikovať. Svet každého z nás má špecifiká, očakávania a zážitky. Ak sa nenaučíme medzi týmito svetmi prechádzať a rozumieť im, komunikácia končí konfliktom, nepochopením, prázdnotou, pocitom ohrozenia alebo nadobudnutím dojmu, že ten druhý mi niečo vyčíta, alebo ma kritizuje,“ hovorí Janette Šimková.

Bohužiaľ, počúvanie – táto komunikačná schopnosť, ktorá je zároveň prejavom úcty k druhému, mnohým chýba. Ako si ju osvojiť?

Vzájomné aktívne počúvanie si môžete nacvičiť tak, že vždy hovorí jeden a druhý počúva. Následne počúvajúci zhrnie vypočuté, čiže parafrázuje dané informácie, potom ich rozprávajúci odsúhlasí a až potom počúvajúci reaguje.

V bežnej komunikácii, nielen v rodine, ale aj so známymi, sa môžete riadiť jednoduchým pravidlom – skôr, ako odpoviete na to, čo hovorí druhý, dvakrát sa nadýchnite. Všímajte si tiež gestá či mimiku. A dávajte otázky, pretože vďaka nim sa snažíte druhého človeka pochopiť.

2. Zorientujte sa vo svojich emóciách

„Výzvou je uniesť svoje ťažké emócie a potom ich dokázať zvládať aj u partnera a blízkych. Rozprávanie je skvelý nástroj, ale tvoria ho kľúčové zložky, ako je práca s emóciami a rešpektovanie vzájomnej odlišnosti, bez ktorých nie je možné porozumenie. Z praxe vnímam, že niekedy je oveľa dôležitejšia vlastná sebareflexia, sebauvedomenie, kontakt so sebou a schopnosť spracovávať negatívne emócie, sklamanie, strach, frustráciu, zraniteľnosť… Pokým toto nezvládame sami pre seba, komunikácia nám nepomôže,“ vysvetľuje koučka Janette.

Schopnosť poznať vlastné emócie charakterizuje emocionálna inteligencia (EQ). Až keď ich poznáme, vieme sa v nich orientovať a využívať ich v myslení i konaní. Následne vieme pochopiť pocity a konanie druhých.

Ako rozvíjať emočnú inteligenciu? Práve kontaktom s ľuďmi – každý rozhovor či konflikt nás môže v tomto smere posunúť ďalej. Už len snaha o otvorenú a príjemnú komunikáciu s blízkymi, sledovanie reči ich tela a najmä už spomínané aktívne počúvanie je veľkým krokom dopredu.

Nemenej podstatné je pozorovanie svojho tela, pretože skôr či neskôr sa každá emócia prejaví aj na našom tele.

3. Pri hádkach zapojte empatiu

Občas sa hádkam vyhnúť nedá. Napokon, aj tie patria k životu. Ibaže aj hádky majú svoje pravidlá.

Napríklad – partneri by sa nemali vnímať ako súperi, ale ako dvaja rovnocenní ľudia, ktorí túžia nájsť riešenie konfliktu, teda kompromis. Bez urážok a ponižovania.

„Odporúčam využívať čo najviac empatie a nalaďovania sa na to, aká je situácia pre toho druhého. Môžeme zareagovať: ,Pozerám/vnímam/cítim, že ti práve nie je dobre, čo prežívaš? Môžeš mi o tom povedať viac?' Keď si to vypočujeme, bez prerušovania, môžeme dodať: ,Vidím/chápem/rozumiem, že ti to dáva poriadne zabrať, nedivím sa, že si napätý.' Vyhováranie, utešovanie alebo popieranie pocitov toho druhého, aj keď v dobrom úmysle pomôcť mu, je nanič. Ten druhý môže získať pocit, že ho od seba odstrkujeme, že mu nerozumieme, že mu niečo vyčítame. Prijať pocity druhého, vyjadriť mu pochopenie pre to, ako svoju situáciu prežíva, nás k nemu približuje, nie vzďaľuje,“ hovorí Janette Šimková.

Zároveň dáva do pozornosti zlaté pravidlo, ktoré by mohlo pri hádkach pomôcť. Spočíva v tom, že skôr, ako niečo povieme, mali by sme sa samých seba opýtať, či to je pravda, či je to potrebné a láskavé.

4. Aj deti majú svoje pocity

Mnohí z nás si kladú otázku, ako komunikovať so svojimi deťmi. „Bez ohľadu na vek dieťaťa rešpektujme jeho skúsenosti a nesnažme sa mu vyhovoriť jeho pocity. Dobrá komunikácia spočíva v akceptácii a uznaní toho, že aj dieťa má také isté právo na svoje pocity, ako máme my na tie svoje. Nie je úctivé ani rešpektujúce, keď názory dieťaťa zľahčujeme a odhovárame ho od jeho pocitov, ak sa odlišujú od našich. Znamená to, že prevezmeme zodpovednosť za svoj spôsob komunikácie a svoj postoj vyjadríme bez toho, aby sme deti obviňovali, že sa nesprávajú dobre, že sú zlé, alebo im vyčítali, že nie sú rozumné,“ radí odborníčka.

V neposlednom rade deťom vlastným príkladom ukazujeme, ako sa riešia konflikty. „Je prospešné, ak nás deti v tejto situácii počujú vyjasňovať si problémy so svojimi blízkymi otvoreným spôsobom: ,Niečo ma trápi...' Nie som si istá, čo si tým myslel, keď si povedal...' Mala som ťažkosti s...' Skutočne nemám rada, keď...' Otvorená a transparentná komunikácia vytvára priestor, aby deti mohli slobodne vyjadriť svoje názory a pocity, či už pozitívne, alebo negatívne, rovnako tak aj úzkosti a to, čo im naháňa strach a vytvára obavy. V atmosfére dôvery a bezpečia sa deti cítia chránené a je na nás, by sme ich učili rozumieť tomu, čo sa deje a prečo je to tak. Celá situácia nám pomáha lepšie sa spoznať navzájom. Pre vytváranie blízkosti je dobré nepúšťať svoje autoritatívne rodičovské ego príliš k slovu. Rešpekt a empatia sú najlepšie hodnoty na vytváranie vzťahu plného dôvery a pochopenia,“ dodáva na záver Janette Šimková.