Cvicte.sk

Ing. Petra Kopecká sa o výživu zaujímala už na strednej škole, a preto sa rozhodla absolvovať 5-ročné štúdium na vysokej škole, zamerané na výživu ľudí. Priznala, že veľa informácií bolo zastaraných. Aj preto sa neskôr rozhodla absolvovať rekvalifikačné kurzy a rozličné workshopy. Aktuálne pôsobí ako výživová poradkyňa vo vlastnom štúdiu a sama prednáša na rozličných vzdelávacích akciách. O klientelu núdzu nemá i napriek tomu, že si nerobí reklamu. Väčšina klientov sa k nej dostane na základe odporúčaní svojich známych. S Petrou sme sa porozprávali na tému výživy i práce s klientmi.

Ako vnímate stravovanie dnešných ľudí z vašej praxe?

Ľudia si myslia, že sú veľmi múdri, keďže existuje množstvo článkov na tému výživy. Veľakrát je v nich plno hlúpostí alebo niečo v štýle „jedna pani povedala“. A mnohokrát sú ľudia o svojej pravde v oblasti výživy zaryto presvedčení a je ťažké vyviesť z ich omylu.

Informácií je dnes veľa. S akými vecami sa stretávate a naozaj doslova zalamujete rukami?

Mala som prípad, keď mamička dávala svojmu synovi od rána do večera pečené kura s ryžou. Tvrdila, že on je celiatik a nič iné nemôže. Povedala som jej, že ja som tiež celiatička a nejedávam od rána do večera to isté. Táto mama však videla, že synovi to chutí.  10-ročný mal 60-70 kilogramov, čo je priveľa a ona sa čudovala, čo robí v oblasti stravovania svojho syna nesprávne. Občas nerozumiem tomu, že rodičia môžu niečo takéto urobiť svojmu dieťaťu a divia sa, kde je problém.

Aké najväčšie chyby robia ľudia vo výžive?

Ľudia v tejto dobe používajú veľa bežných rastlinných olejov, ako napríklad repkové či slnečnicové. Obsahujú veľa omega-6 nenasýtených mastných kyselín, čo sú vlastne zápalové kyseliny. Ak slnečnicový olej poškodí cievu a človek má vyšší cholesterol, vtedy začína problém. Keby sme mali čisté cievy a máme aj nejaký cholesterol navyše, tak sa nič nedeje. Tento cholesterol koluje ďalej. Tieto oleje naši starí rodičia nepoužívali. Väčšinou používali masť alebo maslo. Ak ich aj používali, nerobili na nich tepelnú úpravu potravín. V dnešnej dobe sa na týchto olejoch hojne vypráža, hlavne v bežnom menu. To je veľká dávka zápalových faktorov, ktorá spôsobuje srdcovocievne ochorenia.

Je ešte aj niečo iné okrem olejov, čo nám škodí?

Je to aj skutočnosť, že sme si pšenicu zmodifikovali. Nestíhame sa tak rýchlo adaptovať, ako sa to stalo. Cieľom priemyselnej úpravy je mať v pšenici čo najviac lepku. Je to bielkovina, ktorú človek nie práve dobre toleruje, jej množstvo sa stále zvyšuje a zvyšuje. Preto narastá množstvo celiatikov či intolerancií na pšenicu. Aj tu by sme sa teda mohli vrátiť k pôvodnejším obilninám, ako sú pšeno či pohánka. Sú dostupné v bežných obchodoch, čiže netreba navštevovať špecializované obchody. Určite aj klasická ryža je lepšia ako pšenica. Ak sa pozrieme na Japoncov, sú štíhli a zdraví. Oni nepoznajú toľko chleba.

Odporúčate klasickú, alebo naturálnu ryžu?

Určite je lepšia naturálna, ale keď sa aj bežná ryža vhodne upraví, je to relatívne v poriadku.

Prezradíte, ktoré potraviny vyraďujete ľuďom z jedálnička ako prvé?

Určite sú to veci, ako mrazená pizza na večeru alebo tvarohové dezerty na raňajky s cereáliami. Vyraďujem hlavne polotovary, lebo tie sa dajú ľahko nahradiť. Ak sú ľudia závislí na cukre, snažím sa im ponúknuť zdravšie náhrady, teda aby netrpeli, ale mali sladkú chuť v inej forme.

Cukor a jeho náhrady sú predmetom mnohých diskusií. Ktoré náhrady cukru sú zdravé?

Za vhodnú považujem stéviu, ktorá má však svojskú chuť a nie každému sedí. Ale najnovšie verzie sú už bez pachute, treba len hľadať. Vhodná je napríklad do citronády. Ani so stéviou to však netreba preháňať, pretože nám môže vyslovene uškodiť. Pre mňa je najpopulárnejšia vec brezový cukor a erythritol. Sú to prirodzené sladidlá, ktoré sa nachádzajú bežne v ovocí, ale nezdvíhajú nám hladinu cukru v krvi, neovplyvňujú inzulín. Naše telo ich neukladá, neodvápňuje zuby, nespôsobuje to kvasinkové ochorenia. A majú chuť podobnú cukru. 

Ako je to s agáve sirupom, ktorý mnoho ľudí používa v domnienke, že je zdravý?

Je to veľmi zlé riešenie, pretože hlavnou zložkou agáve sirupu je fruktóza. Cukor, ktorý sa premieňa rovno na tuk. Je tam taká metabolická dráha, že ho nestíhame využiť. Ak ho používame a navyše jeme ovocie, nie je to dobré riešenie.

Teda ani veľa ovocia neprospieva...

Vo všeobecnosti nie je pre nás dobrým riešením fruktóza. Mala som prípad, keď prišlo dievčatko s tým, že má veľa kyseliny močovej. Rodičia tvrdili, že neje žiadne mäso ani údeniny. Táto diagnóza bola spôsobená nadmerným príjmom ovocia, ktoré tiež zvyšuje kyselinu močovú.

Je teda dobré riadiť sa pravidlom, že ovocie jesť iba doobeda?

Áno, ale kyslejšie ovocie možno jesť aj popoludní. Napríklad maliny či jahody majú málo cukru. Jahody majú menej cukru ako citrón. To napríklad veľa ľudí nevie. Na olovrant si pokojne môžeme dať misku drobného ovocia. Majú veľa enzýmov, ľahko sa strávia a množstvo cukru je minimálne.

Poďme teraz k samotnej práci s klientmi. Človek zvyčajne za vami príde s nejakým problémom. Zaujímalo by ma, ako sú ľudia mentálne pripravení na zmeny, ktoré s nimi robíte?

Ako kedy, ale väčšinou, keď už človek príde, chce počúvať, chce vedieť odporúčania odborníka. Táto práca je skvelá v tom, že ľudia vás počúvajú a potom majú aj výsledky. Výsledky na ľuďoch vidíte, postupne vysádzajú lieky, schudnú... Väčšina klientov je už motivovaná, prídu sem na odporúčania známych či priateľov.

To znamená, že úpravou stravy sa dá zdravotný stav zlepšiť?

Určite. Problém nášho zdravotníctva je, že nám to lekári väčšinou nepovedia. Na zníženie tlaku si dajte cesnak a olivový olej atď. Toto je častý problém lekárov. Ľudia si myslia, že keď nám doktor niečo povie, tak je to svätá pravda. A v skutočnosti nemajú o výžive veľa informácií. Sama tu mám troch lekárov, ktorí si nevedia dať rady.

Ako teda prebieha úvodné stretnutie?

Najprv rozoberieme, čo by chcel človek zmeniť, či schudnúť alebo upraviť zdravotné problémy. Alebo chce žena pribrať, pretože kvôli nízkej hmotnosti nedokáže otehotnieť, alebo športovec chce zlepšiť svoj výkon a podobne. Následne si prejdeme jeho jedálniček, návyky, anamnézu. Odvážim ho, aby som zistila, aký je podiel svalov a tuku. Nasleduje ďalšie vyšetrenie, teda test na hormóny. Určíme metabolický typ a niekto si môže nechať urobiť aj krvné testy na intoleranciu potravín. Na základe toho je vypracovaný plán, v ktorom je popísané, čo je pre človeka vhodné a čo menej. Nie všetky potraviny sú vhodné pre všetky metabolické typy. Obsahuje aj konkrétny jedálny lístok, informácie o príprave stravy, čo jesť pred športom a po športe, základné rady, pitný režim atď.

Čo nasleduje potom?

Mala som pani, ktorá schudla 40 kíl. Celý rok ma poctivo navštevovala. Prišla sem raz za zhruba tri týždne. Ak sa jej chudnutie zastavilo, rozobrali sme, čo robí zle. Pridali sme nové recepty, aby strava bola pestrá. Je to práca s človekom, aby sa veľa o výžive naučil.

Čo sa týka plánu stravovania, majú klienti odporučené konkrétne veci alebo úplne presne zostavený jedálniček?

Zameriavam sa na zostavenie detailného výživového plánu, teda s obsahom množstva, gramáže, odporúčaní, čo preferovať napríklad z ovocia. 

Ľudia, ktorí čítali tento článok, zaujímajú sa tiež o: 

Nechoďte proti svojmu telu a prirodzenosti, radí TRÉNERKA ROKU 2015

Dnes zastáva názor, že je lepšie mať 1-2 kilá nadváhy a cítiť sa dobre, ako držať diéty a vyzerať šťastne iba naoko.  

 

80 triatlónov po celom svete za 5 rokov. Triatlon sa mu stal záľubou

Peter Králik začal s triatlonom po štyridsiatke. Vďaka tomuto športu si uvedomil mnoho vecí.

 

Dušan Plichta: Ak ľudia dokážu zmeniť len pár vecí, môžu dosiahnuť 

Máme radi mladých šikovných ľudí, ktorí majú čo povedať. Výživový poradca Dušan Plichta (27) medzi nich rozhodne patrí.