Cvicte.sk

Bod zadymenia rafinovaného repkového oleja je 242 stupňov Celzia [1]. To znamená, že je vhodný na úpravu jedál pri vysokých teplotách, ako je vyprážanie, grilovanie či pečenie. Ani pri takýchto vysokých teplotách nedochádza k jeho rozkladu a vzniku škodlivých látok. Je však dobré mať na pamäti, že vyprážanie by nemalo presiahnuť čas 30 minút [2]. Počas tejto doby si repkový olej určite zachová svoju stabilitu. Neutrálna chuť ho predurčuje aj k tomu, aby sme ho pridali do koláčov, zákuskov a ďalších maškŕt namiesto margarínov. Zároveň je však vhodný aj do šalátov, zálievok, dressingov, omáčok či majonéz.

Prečo používať repkový olej?

Repkový olej sa u nás dosť vyrába, pretože repka olejná je na Slovensku bežne pestovanou poľnohospodárskou plodinou. Okrem vysokého bodu rozkladu a univerzálnej chuti disponuje repkový olej aj ďalšími pozitívami, ktoré vyplývajú z jeho zloženia.

Nachádza sa v ňom dôležitý antioxidant, konkrétne vitamín E. Pomáha chrániť bunky pred oxidačným stresom. Repkový olej je aj bohatou zásobárňou nenasýtených mastných kyselín. Ak chcete v jedálničku eliminovať škodlivé nasýtené tuky a nahradiť ich priaznivejšími nenasýtenými, repkový olej je správnou voľbou. Navyše obsahuje priaznivý pomer omega-3 a omega-6 tukov (1:2). To je v dnešnej dobe veľmi dôležité, pretože podľa odborníkov v skutočnosti konzumujeme tieto tuky v pomere 1:20 až 1:50 [3], čo vedie k viacerým zdravotným problémom. Aj preto je dôležité dbať na príjem omega-3 tukov v jedálničku. Netreba zabúdať, že repkový olej je ich ideálnym zdrojom – obsahuje až 10-krát viac omega-3 mastných kyselín ako olivový olej [4]. Rafinovaný olej si navyše zachováva rovnaké výživové hodnoty ako ten lisovaný za studena. Počas rafinácie totiž dochádza len k nepatrnej strate.

Dve lyžice denne

Ak chcete urobiť niečo pozitívne pre svoj organizmus, nahraďte nasýtené tuky nenasýtenými, napr. repkovým olejom. Denná dávka cca dvoch lyžíc repkového oleja úplne pokrýva fyziologickú potrebu kyseliny linolénovej (ALA) zo skupiny omega-3 u človeka.

Referencie: 

[1] J. Krzymański, Olej rzepakowy – nowy surowiec, nowa prawda, PSPO, Warszawa 2009.

[2] Dane Szkoły Głównej Gospodarstwa Wiejskiego w Warszawie.

[3] Tiež.

[4] Tiež.

Zdroj titulnej fotky: Shutterstock