Cvicte.sk

Ako to celé začalo?

Dokončila som vysokú školu diaľkovo popri fixnej práci v korporátnej firme. V hlave mi išlo tristo podnikateľských nápadov, ale ani jeden na mňa nekričal: “Wow, zober si ma! Som perfektný!” Potreba realizovať, vysoké ambície bez konkrétneho cieľa, len túžba podnikať a nebyť viazaná ako zamestnanec. I keď to malo svoje výhody a naučilo ma to úžasnej sebadisciplíne a zodpovednosti.

Dala si výpoveď a prišiel nápad?

Po štátniciach som odišla z práce. Písala som články ako hobby pre rôzne časopisy. Podnikateľský plán som v hlave ešte stále nemala a ani sa do nej ani nejak extra neponáhľal. Začala som viac cvičiť, viac behať, spoznala som ashtanga jogu. A potom na Slovensko dorazil uragán Zumba, po tretej hodine mi bolo jasné, že to je nielen obrovská sranda, ale aj šanca využiť môj potenciál. Vždy ma bavil tanec a práca so živým materiálom. Hodiny sa plnili do posledného miesta, záujem bol obrovský, bolo nás v Bratislave možno desať a kurzy sa robili iba v Prahe. Certifikáty pre Slovensko aj Čechy boli veľmi žiadané.

Nápad dostal meno Sportego, aj sme spolupracovali, vzájomne sme sa propagovali. Hoci som ťa osobne nepoznala. Ako to išlo? Čo bolo treba na realizáciu sna?

Napadla mi myšlienka vlastného priestoru a začala som zisťovať podmienky. Na založenie fit štúdia bola potrebná odborná živnosť. Adekvátne vzdelanie získali len absolventi telovýchovnej fakulty alebo ju po vyškolení udeľovali akreditované inštitúcie, poverené Ministerstvom školstva. Takže som si švihla a urobila som si kurz inštruktora aerobiku 1.,2. a 3. stupňa cez agentúru s oprávnením vydávať tieto licencie. Všetko sa predlžovalo povoleniami, počnúc živnostenským úradom, cez hygienu, až po SOZA kvôli hudbe. (pozn. red.: SOZA – Slovenský ochranný zväz autorský) Sedieť musel každý detail počnúc klimatizáciou, osvetlením, končiac kapacitou sály. Čakalo ma založenie s.r.o. a rozsiahla rekonštrukcia, hoci pomerne malého, priestoru. To odďalovalo termín otvorenia prevádzky. Bolo treba vybudovať šatne, toalety, sprchy, sálu so zrkadlami a špeciálnou odpruženou podlahou. Urobila som prieskum ohľadom dotácií, či už zo strany VÚC, štátu alebo Európskej únie. Žiaľ, Bratislavský samosprávny kraj nemal vtedy v roku 2010 nárok na podporu, či už formou nenávratnej pôžičky alebo iných finančných injekcií z únie.

Realizácia nápadu v číslach može zaskočiť. Ako si sa s tým popasovala?

Investovali sme s manželom iba zo svojich úspor, on ma v tejto myšlienke podporoval. Išli sme do toho s obrovským nadšením a zabudli sme na plán B. To sa občas stáva. Nepočítali sme s kritickými mesiacmi ako je napríklad december či letné prázdniny, kedy klienti riešia viac dovolenky, relax, a nie cvičenie.

Fit biznis je vrtkavý. Presvedčili ste sa o tom na vlastnej (spotenej) koži?

V Sportegu som zastrešovala takmer všetko. Bola som šéfkou, inštruktorkou, recepčnou, aj školiteľkou nových inštruktorov. Čistotu fitka som riešila rovnako zodpovedne ako marketing. Nájom bol privysoký, no podarilo sa vyjednať lepšie podmienky. Tie stačili na príjem z činnosti v najsilnejších mesiacoch. V tých horších sme biznis dotovali. Rozhodne sa v tomto type podnikania nebohatne, keď sa to robí poctivo a s istou dávkou naivity. Určite nie na začiatku podnikania. Najmä ak nie ste súčasťou väčšieho franšízu alebo nemáte viacero prevádzok.

Aký malo Sportego rozvrh?

Dominovala najmä, pred ôsmimi rokmi populárna, zumba a joga. Mali sme tiež pilates, cvičenie pre deti, jogu pre tehotné. Cvičilo sa od skorého rána do neskorého večera. Robili sme maratóny, fit pobyty, aktívne workshopy. Tým, že mám rada kontakt s ľuďmi, sa z obyčajného fitka stalo miesto pohody a relaxu. Snáď to nepreženiem, keď poviem, že ľudia k nám chodili radi kvôli atmosfére. Mali to tam radi nielen klienti, ale aj inštruktori. Snažila som sa ich vyberať nielen podľa odborných zručností, ale najmä podľa mäkkých schopností, ktoré podčiarkli ich osobnosť. Každý z nich mal osobitý štýl, výber hudby, aj formu komunikácie. Vzájomne sme sa rešpektovali. Úspech sme postavili na dôvere a otvorenosti, no možno nám chýbal trochu väčší, drsnejší obchodnícky talent. Každopádne to bola najlepšia životná skúsenosť, no teraz, s týmito vedomosťami a odstupom času, by som do toho nešla tak veľmi po hlave.

Neplánovali ste rodinu?

Isteže. Človek si nevyberá ten správny čas, kedy mu začnú tikať hodiny. Príde to a hotovo. Mala som 31 a už sa to na mňa valilo ako tsunami. Rozhodli sme sa mať deti a skúsiť udržať si popri materstve aj Sportego. Nebolo to jednoduché. Keďže hodiny zumby a ich najväčšia obsadenosť stála a padala viac-menej na mne, nemohla som v prvej polovici tehotenstva vypľuť dušu na parkete ako predtým. Hájila som záujmy bábätka a to bol prvý impluz, že sme si pripustili možnosť predaja alebo odstúpenia fitka.

Ako to prebiehalo?

Záujemcovia boli traja, no rozhodli sme sa pre mladú, ambicióznu kočku, ktorá u nás precvičovala Port de Bras. Veľmi sa jej naša idea páčila a vedela si predstaviť Sportego manažovať. Pod svojim vedením vniesla do štúdia novinky, ale gro zachovala. Aj počas tehotenstva sme sa pravidelne stretávali, radili sme sa a boli sme v kontakte vždy, keď potrebovala pomôcť. Keď už som mala bábätko, kontakt sa prerušil, mala som už iné priority a ako prvomatka aj starosti. Stále som však písala články. Po roku fit štúdio ukončilo svoju činnosť. Všetko si vyžaduje masívne investície času, energie a peňazí.

Aj pri deťoch sa dá realizovať?

Pracovať na voľnej nohe je úžasné. Dáva to slobodu a nezávislosť, hoci sa človek musí poriadne obracať. Ako redaktorka v oblasti fit a zdravého životného štýlu pôsobím už ôsmy rok, písanie ma baví odmalička. Využívam skúsenosti z oblasti, v ktorej som roky plávala ako ryba vo vode a spájam ich s tým, čo mi robí radosť. Endorfíny zo športu sú predsa perfektným hnacím motorom a v spojení s písaním sú dokonalou kombináciou.

Zdroj titulnej fotky: Cvicte.sk