Cvicte.sk

Súčasná medicína na základe jednoznačných výskumov však potvrdzuje aj to, že športovci s kardiovaskulárnym ochorením (a to aj bez akýchkoľvek príznakov) majú zvýšené rizko náhlej srdcovej smrti alebo zhoršenia zdravotného stavu v dôsledku pravidelnej fyzickej záťaže pri tréningu alebo súťažiach. Srdce je ako mechanické pumpa.

Príliš mnoho stresu, zlá životospráva a nedostatok pohybu – to všetko vedie k zrýchlenému rytmu srdca. Ak chcete vedieť, akou rýchlosťou bije vaše srdce, odmerajte si svoj tep v pokoji. Stačí vám na to pätnásť sekúnd. Počet úderov za tento čas potom vynásobte štyrmi a dostanete hodnotu, ktorá vám prezradí nielen to, ako rýchlo bije vaše srdce, ale aj akou rýchlosťou žijete. Optimálny pulz človeka v pokoji je šesťdesiat až sedemdesiat úderov za minútu. Ak je váš pulz o čosi vyšší alebo sa šplhá na hodnotu deväťdesiat či sto, nebojte sa. Nie ste v ohrození života, zatiaľ nie.

Mali by ste sa však nad svojím životným štýlom zamyslieť. Teoreticky totiž budete žiť kratšie ako tí, ktorých srdiečko bije pomalšie. Vyšší pulz odzrkadľuje život plný stresu a kradne človeku množstvo síl. Preto je nevyhnutné znížiť pulz. A to tak, že eliminujete psychickú záťaž, doprajete si dostatok kvalitného spánku (každý z nás musí prísť sám na to, koľko hodín je pre neho dosť) a budete mať dostatok pravidelného pohybu.

Šport je liek

Športom odbúravame stres, bojujeme proti obezite, udržujeme si stabilnú hmotnosť aj duševnú rovnováhu a chránime náš organizmus pred srdcovo-cievnymi chorobami. Vďaka pohybu celkovo posilňujme kardiovaskulárny obeh. Pre zdravé srdce sú najlepšie vytrvalostné športové disciplíny, ako plávanie, rekreačné behanie, rýchla chôdza či jazda na bicykli. Ide o aeróbne športy, pri ktorých sa prostredníctvom zvýšeného prísunu kyslíka zlepšuje pľúcna ventilácia, zvyšuje sa celkové množstvo krvi a tá je potom schopná lepšie po tele rozvádzať kyslík. Pravidelným tréningom sa znižuje frekvencia pulzu srdca a takisto klesajú hodnoty vysokého krvného tlaku. Šport celkovo prispieva obojstranne k fyzickej aj k psychickej pohode človeka.

Šport a srdce

Vzhľadom na zvýšené riziko náhlej srdcovej smrti alebo zhoršenia zdravotného stavu v dôsledku pravidelnej fyzickej záťaže pri tréningu alebo súťažiach u rizikových pacientov principiálne platí, že pacienti so srdcovocievnym ochorením by mali pred začatím vážnejšie myslenej športovej aktivity (za takú považujeme systematický tréning s nárokmi na dosiahnutý výkon a umiestnenie v súťažiach) absolvovať lekárske vyšetrenie za účelom zhodnotenia aktuálneho zdravotného stavu. Lekár by po vyšetrení mal zhodnotiť individuálnu rizikovosť daného pacienta s ohľadom na typ záťaže (statická alebo dynamická záťaž), ako aj úroveň záťaže. Na význam odborného vyšetrenia a zhodnotenia rizík poukazujú v poslednej dobe opakovane medializované náhle úmrtia športovcov počas súťaží alebo tréningov – pri následnej analýze sa často zistí preexistujúce ochorenie kardiovaskulárneho systému.

Artériová hypertenzia – vysoký krvný tlak

Vysoký krvný tlak je ochorenie zákerné svojím dlhodobým bezpríznakovým priebehom, kedy však už skryto poškodzuje viaceré orgánové systémy. Ochorenie sa často prejaví až orgánovou komplikáciou – napr. infarktom myokardu alebo náhlou cievnou mozgovou príhodou. Preto je potrebná pravidelná kontrola krvného tlaku aj u zdravých osôb práve s cieľom včasného záchytu hypertenzie. Za hranicu hypertenzie považujeme hodnoty krvného tlaku vyššie ako 140/90 (viac ako 140mmHg systolického alebo viac ako 90mmHg diastolického tlaku).

Okrem samotnej výšky krvného tlaku ovplyvňujú závažnosť ochorenia aj iné pridružené ochorenia – prítomnosť rizikových faktorov aterosklerózy a ich počet (vek, fajčenie, diabetes, hypercholesterolémia, …), poškodenie orgánov vysokým krvným tlakom (zhrubnutie steny ľavej komory srdca, cievnej steny, obličkové postihnutie, …) a komplikujúce ochorenia súvisiace s hypertenziou (ischemická choroba srdca, stav po cievnej mozgovej príhode, poškodenie sietnice oka, …).

Pred začatím športovej aktivity (pravidelný tréning so súťažnými ambíciami) je vhodné okrem štandardného klinického vyšetrenia individuálne doplniť aj niektoré ďalšie metodiky (echokardiografia, 24-hodinové meranie TK, záťažové EKG, 24-hodinové EKG, …). Záťažové vyšetrenie umožňuje odhaliť skupinu pacientov s tlakovou hyperreakciou na záťaž. Podľa správania TK počas zaťaženia možno usudzovať aj na potrebu a účinnosť medikamentóznej liečby hypertenzie. Pre liečbu hypertenzie u športovca platia zhodné postupy ako u bežného pacienta, je však potrebné prihliadať na špecifické vedľajšie účinky niektorých skupín liekov, ktoré môžu znižovať fyzickú výkonnosť športovca (najmä betablokátory, diuretiká).

Odporúčania pre nefarmakologický prístup k liečbe hypertenzie:

1. vykonávanie pravidelnej miernej pohybovej aktivity
2. udržiavanie hmotnosti tela
3. obmedzenie príjmu alkoholu
4. obmedzenie príjmu sodíka
5. udržiavanie adekvátneho príjmu draslíka
6. diéta bohatá na ovocie, zeleninu a nízkotučné mliečne výrobky s obmedzením celkového príjmu saturovaných tukov.

Podmienkou odporučenia súťažnej aktivity u pacienta s nízkym prídavným rizikom je dobre kontrolovaný TK (pod 140/90mmHg u nediabetika). Jednoznačne sa nedoporučuje športová aktivita pri kľudovom TK nad 180/110mmHg, kedy je potrebné takisto prerušiť tréningovú aktivitu až do úpravy TK k vyhovujúcim hodnotám. Už u pacientov so stredným prídavným rizikom cyklistika na súťažnej úrovni ako šport s vysokou statickou i dynamickou záťažou nie je doporučená. Všetkých súťažne športujúcich pacientov s hypertenziou je potrebné sledovať minimálne v ročných intervaloch vrátane echokardiografie a záťažového ekg.

Pri rekreačnej cyklistike (s výnimkou vyslovene technických disciplín MTB) je však prínos tohto typu pohybovej aktivity u hypertonika jednoznačný – pravidelný pohyb vytrvalostného charakteru je vyslovene doporučovaný s cieľom zlepšenia samotného krvného tlaku aj korekcie pridružených rizikových faktorov (nadváha, cholesterol, diabetes, …). Podmienkou je samozrejme predošlá úprava krvného tlaku k akceptovateľným hodnotám. Hypertonici by sa však mali vyhýbať „energetickým“ nápojom a potravinovým doplnkom s vysokým obsahom kofeínu a podobných látok, ktoré môžu spôsobiť výrazný vzostup krvného tlaku. Intervenčné štúdie a stanovisko Svetovej ligy proti hypertenzii odporúčajú pacientom cvičenie na úrovni 50–85 % VO2max 20–60 minút 3–5 × týždenne.

Ischemická choroba srdca

Ischemická choroba srdca (ISCHS) je zodpovedná za väčšinu úmrtí športovcov vo vekovej skupine nad 35 rokov. Pacienti so známou ICHS (angina pectoris, stav po infarkte myokardu…) by mali byť pred začatím športovej aktivity kardiologicky vyšetrení. Rozhodnutie o type a intenzite doporučenej záťaže je u pacienta s ICHS prísne individuálne, v prípade odporučenia aktivity je potrebné opakované vyšetrenie minimálne 1x ročne a vždy pri zmene klinického stavu pacienta (zhoršenie tolerancie záťaže, nové príznaky, …). Podobný prístup platí i pre pacientov s vysoko rizikovým profilom – základom je absolvovanie záťažového vyšetrenia. Záťažové vyšetrenie sa bežne neodporúča u zdravých športovcov bez príznakov a bez rizikových faktorov u mužov do 35 rokov a u žien do 45 rokov života.

Problematika ostatných kardiálnych ochorení (vrodené vady srdca, srdcové arytmie, stavy po zápaloch srdca, …) patrí jednoznačne do ambulancie kardiológa a rozhodnutie o doporučení / nedoporučení aktivity a jej intenzity je prísne individuálne.

Čo na záver 

Ak má jedinec v blízkom príbuzenstve výskyt vážneho srdcového ochorenia, infarktu myokardu, náhleho úmrtia alebo významne zvýšeného krvného tlaku, hlavne v mladom veku je dobré uvažovať o špecializovanom kardiologickom vyšetrení na vlastnú žiadosť športovca. Je to zvlášť potrebné u športovcov, ktorí majú niektoré z príznakov ako pocity nepravidelnej akcie srdca, bolesti na hrudníku, pocity nevysvetliteľnej dýchavice a únavy, závraty, alebo utrpeli náhlu stratu vedomia, prípadne mu pri lekárskom vyšetrení zistili srdcový šelest alebo zvýšenú hodnotu krvného tlaku.

Bolo by dobré si uvedomiť, že lepšou lekárskou starostlivosťou o svoj zdravotný stav, ale aj zainteresovaným osobným prístupom, je možné zabezpečiť nielen lepšiu kvalitu tréningu a tým aj svojich výkonov, ale aj zvýšenie svojej kvality života. Je teda úplne jedno, či ste začínajúci, aktívny, alebo končiaci športovec, rozhodujúce je, aby ste si svoj život užil v plnom zdraví s vylúčením čo najviac rizikových faktorov a nie len ho tak dožil…

Zdroj: http://abysportnebolel.sk/zdravie/sportujte-trenovane-srdce-bije-dlhsie-srdce-a-sport/