Cvicte.sk

Väčšina z nás i napriek snahe myslieť pozitívne, správať sa racionálne a zodpovedne, pociťuje vo svojom vnútri obavy z toho, ako zvládneme najbližšie týždne. Je to o to náročnejšie, že nemôžeme robiť veci, na ktoré sme boli zvyknutí a brali ich ako samozrejmosť. Väčšinu dňa trávime doma v kruhu najbližšej rodiny.

Ako sa z tejto situácie nezblázniť, alebo ešte lepšie, ako z nej vyťažiť maximum pozitívneho? Možno by si každý z nás mal položiť otázku: „Čo má celá táto situácia naučiť mňa a ako čas strávený prevažne doma využiť čo najlepšie?“

Aj ja sa nad tým zamýšľam. Čo sa týka hodnôt a životného štýlu, myslím si, že ich mám dlhodobo nastavené správne – zdravie, rodina a spoločne strávené chvíle sú najviac. Napriek tomu som v rámci podpory zdravia zaradila ešte ranné otužovanie, ku ktorému som sa nevedela už dlhšiu dobu dokopať. Rituál vďačnosti praktizujem denne niekoľkokrát, no v týchto dňoch je to ešte intenzívnejšie. Zároveň si uvedomujem, že sa musím naučiť viac dôverovať Bohu (životu, Vyššej moci, vesmíru, prírode, doplňte si, čo chcete) v tom, že to, čo sa deje, je pre mňa (a vôbec celé ľudstvo) to najlepšie a vzíde z toho veľa dobrého. Čo je pozitívne, konečne sa mi ako mame takmer trojročnej dcérky vytvoril priestor na to, aby som dospala 2,5-ročný deficit, detailne upratala domácnosť a doplnila si vzdelanie vo výžive (dá sa to aj online a dokonca s karanténnou zľavou). Zároveň sa teším na všetky rodinné aktivity a výlety, ktoré sme mali naplánované už od jari, ale museli sme ich odložiť na neurčito.

Na čo ste prišli vy? Nemáte v tom celkom jasno? Vládne vo vašom vnútri chaos? Neviete, ako naložiť s časom, ktorý máte k dispozícii? Bojíte sa? Nechajte si poradiť od úžasnej ženy s veľkým srdcom, životnej koučky Jannette Šimkovej.

Dneškom si vytvárame budúcnosť

Na čo si dať v karanténe najväčší pozor, aby sme ju psychicky zvládli? „Žijeme svoj každodenný príbeh a zároveň tým, ako ho žijeme, ho aj vytvárame. Naša budúcnosť teda môže byť lepšia. Náš najhorší deň nám o desať rokov môže priniesť do života také svetlo, že zaň budeme ďakovať. Akurát potrebujeme sa tak na to pozerať už teraz a venovať pozornosť veciam, na ktoré máme dosah a vieme ich ovplyvniť,“ radí koučka.

7 tipov Janette Šimkovej, ktoré nám v tom pomôžu

• Prispievajme k zdravej atmosfére svojím pozitívnym postojom, eliminujme toxické reči a časovo si ohraničme sledovanie médií a sociálnych sietí.
• Prijímajme všetky svoje emócie a berme do úvahy, že sú vzhľadom na súčasnú stresovú situáciu pochopiteľné a ľudské. Posilňujme dôveru v seba, že to zvládneme, lebo na to máme vnútorné zdroje.
• Správajme sa zodpovedne, solidárne a prejavujme spolupatričnosť.
• Prejavujme empatiu, láskavosť a pochopenie, rešpektujme ostatných v ich prežívaní, môžu byť citlivejší ako my.
• Dobíjajme si priebežne baterky – fyzicky, mentálne, emočne – strážne si psychohygienu, režim a princípy zdravého životného štýlu.
• Udržiavajme hlavu v dobrej mentálnej kondícii a aktívne pestujme techniky na zvládanie záťaže a stresu: modlitbu, meditáciu, autogénny tréning, techniky mindfulnessu, otužovanie, cvičenie…
• Zdieľajme s druhými pozitívne veci a zámery, čo podnikneme, keď kríza pominie. Je namieste živiť nádej plánovaním, snívaním, tvorením, vymýšľaním, chystaním sa…

Čo s hnevom, strachom, frustráciou a obavami?

Z každej strany sa na nás valia rôzne informácie i dezinformácie. Koronavírus sa stal ústrednou témou, ktorej sa venujú média, sociálne siete a aj naše rozhovory. Sme nútení tráviť neporovnateľne viac času v kruhu rodiny a možno zisťujeme, že sme zabudli vzájomne komunikovať. V mnohých rodinách táto situácia vyplavuje na povrch dlhodobejšie neriešené problémy. Prichádzame na to, že nevieme, ako naložiť s časom, ktorého je zrazu fúra. Desí nás ticho i chvíle, keď sme iba sami so sebou, pretože bežne nám diár praská vo švíkoch. Ako si poradiť s pestrou škálou emócií, ktoré nami lomcujú?

„Pomáha využívať všímavosť, ktorá nám umožní zaregistrovať emóciu hneď v jej počiatku. Inak nám hrozí emočný únos, kedy emócie vo svoje intenzite vypnú racio a my potom strácame kontrolu nad sebou,“ vysvetľuje Janette Šimková a pridáva aj návod na to, ako svoje pocity zvládnuť v troch krokoch.

Prvým krokom je naučiť sa vnímať jemné signálny svojich pocitov, pretože oveľa skôr, ako si ich uvedomí naša myseľ, začnú sa prejavovať v tele. „Predstavme si hnev, ktorý postupne stúpa z podbruška, rozpína sa v hrudníku, šľahá z očí, dvíha nás zo stoličky a nakoniec lezie z krku vo forme zvýšeného hlasu a nevyberaných slov. Ak si všimneme hnev na začiatku, kým iba sťahuje podbruško a solar plexus, máme ešte možnosť s ním niečo urobiť. Pokiaľ ho zaregistrujeme, až keď na niekoho kričíme, je už príliš neskoro,“ hovorí odborníčka.

Druhý krok spočíva v snahe celé to ustáť. Ale nie tak, že emóciu potlačíme, alebo poprieme, ale ju prijmeme. Sme ľudia a máme právo na svoje pocity, bez ohľadu na to, či sú pozitívne, alebo negatívne. Následne sa pousilujme na svoje emócie pozerať nezaujato, nehodnotiť ich, snažme sa vžiť do role pozorovateľa. „Ak by sme nastupujúcu emóciu potlačili, alebo popreli, tým by sme si pridali len ďalšie napätie a to urýchli výbuch hnevu alebo zmrazenie strachom.“ Proces prijatia emócie by nám mal zabrániť v tom, aby sme sa správali deštruktívne. „Tým, že emóciu legitímne priznáme a vezmeme na vedomie, ju zároveň spacifikujeme,“ vysvetľuje koučka.

Predýchať a rozchodiť. Tak znie tretí krok, ako zvládať emócie. „Keď nie sme svätí, budú sa nás naše i cudzie emócie dotýkať fyzicky aj mentálne. Emočné napätie vytvorí stiahnutie, alebo prílišné uvoľnenie niekde v tele, energeticky sa vyčerpáme, alebo, naopak, nám bude energia tiecť aj z uší a v mysli sa môžu objaviť výčitky, obviňovanie seba alebo druhých, opakované prehrávanie uplynulej situácie alebo snaha utiecť z reality do virtuálnych svetov, kde je pokoj...“ hovorí odborníčka. Preto je veľmi dôležité v takýchto situáciách všetko rozdýchať. To znamená, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť. Ak sa dá, tak na čerstvom vzduchu.

Janette Šimková pripomína, že pohybové, tvorivé a relaxačné aktivity by mali byť pravidelnou súčasťou nášho harmonogramu, pretože vďaka nim prepätie z tela uvoľňujeme priebežne, čiže sa v ňom nehromadí.

S pozitívnou mysľou sa všetko zvláda ľahšie

V týchto dňoch sa veľa hovorí nielen o imunite, ale aj o pozitívnom myslení. Zákon príťažlivosti funguje stále rovnako bez ohľadu na to, čo sa u nás i vo svete deje – do života si priťahujeme to, na čo myslíme.

Ako myslieť pozitívnejšie? Techník je neúrekom a na začiatok postačí, keď si vyberieme jednu. Môže sa jednať o stopovanie negatívnych myšlienok a ich nahrádzanie pozitívnymi, písanie si denníka vďačnosti, do ktorého každý deň zaznamenáme všetko, za čo pociťujeme vďačnosť a z hĺbky duše ju precítime. Výborným nástrojom je aj vizualizácia.

Čo radí Janette Šimková? „Ako hovoril Victor Frankl, ktorý prežil koncentračný tábor, často sú to až ruiny, ktoré otvoria výhľad na nebo. Tí väzni, ktorí sledovali v táboroch východ a západ slnka, boli na tom psychicky lepšie, ako tí, ktorí sa situácii poddali. Záťažové situácie nás učia prijímať objektívnu mieru reality. To od nás vyžaduje pokoru, ktorá je považovaná za ,prvý zákon osobného rastu΄. Tak sa vieme sústrediť na potrebu zmyslu života, na potrebu niečoho, čo nás presahuje, dodáva nám energiu a aktivizuje to najlepšie v nás. Teraz vieme preukázať solidaritu, spolupatričnosť, ľudskosť, láskyplnosť a prispievať k lepšiemu životu druhých ľudí. Teraz môže byť naším morálnym krédom: ,Zaslúžme si lásku našich blížnych.΄ V každodennosti to môže znamenať začínať ráno otázkou pre seba: ,Ako môžem do dnešného dňa aktívne priniesť viac pozitívnych chvíľ?΄ ,Ako sa môžem z neho viac tešiť?΄ Čo viem urobiť pre blízkych, aby boli v pohode aj oni?΄ Ide o maličkosti, nemusí to byť nič veľké,“ dodáva koučka.