Cvicte.sk

Ja takýchto ľudí poznám. Jedného z ich poznám veľmi dobre, pretože som to ja sám. Veľmi dlho som žil len v myšlienkach a slovách. To preto, že som mal veľa myšlienok načítaných ako poučky, ale tieto myšlienky som si vždy prestaval tak, aby som im rozumel ja, aby pasovali do môjho života . Takže som podľa nich nežil, ale tie myšlienky žili podľa mňa. Podľa toho, ako som potreboval, aby žili.

Pred štrnástimi rokmi som si uvedomil, že môjmu  životu chýba zmysel. Žil som do tej doby veľmi nezodpovedným životom. Spieval som vo veľmi úspešnej hudobnej skupine, ktorá zbierala úspechy i v zahraničí, a ja som žil presne podľa hesla ženy - víno ​​- spev. V tej dobe sa mi narodili dve deti, každé s inou ženou, a keď som opustil svoju dcéru, ktorá mala jeden rok, začal som premýšľať o zmysle môjho života.

Začal som teda čítať duchovné a motivačné knihy. Načítal som si veľa pozitívnych poučiek. Vždy, keď som si prečítal niečo pozitívne, povedal som si: "To je skvelé , teraz to už vidím a bude to inak." Lenže tieto pozitívne poučky som veľmi často používal len na svoju obhajobu, alebo som  ich jednoducho nepraktizoval.

Prekrúcaním myšlienok k sebatrýzneniu

Ako príklad uvediem niektoré poučky, ktoré sa týkajú vzťahov:

Keď ťa niečo rozčuľuje na druhom, hľadaj to v sebe. V tej chvíli som začal hľadať na druhých, čo ich na mne rozčuľuje, a tak som im to aj hovoril: „Keď ťa to rozčuľuje, hľadaj to v sebe.“  Lenže ja som sa sám rozčuľoval, že to v sebe nehľadajú.

Nevytváraj si domnienky. Hovoril som si, prečo sa druhí vidia tak a tak, vytvárajú si domnienky? Rozčuľovalo ma to. Dôvod bol, samozrejme, ten, že som si svoje domnienky vytváral ja sám. Hoci som túto pozitívnu poučku poznal, nedržal som sa jej, ale videl ju u ostatných.

Neber si veci osobne. Rozčuľovalo ma, keď si druhý prekrútil  to, čo som mu povedal.  Že si to vzal osobne. Bolo to len preto, že ja sám som nedokázal myšlienku druhého nechať u neho a pustil som si ju k sebe. Vzal som si ju osobne.

Nebojuj o pravdu. Čítal som už mnohokrát, že boj o to, kto má pravdu, nemá víťaza. Keď však došlo k lámaniu chleba, o svoju pravdu som bojoval už tým, že som hovoril: Ty bojuješ o svoju pravdu. Pritom ja sám som dlhé minúty bojoval o to, že tomu človeku hovorím pravdu. Aby si tú moju pravdu uvedomil.

Všetky myšlienky, ktoré som prezentoval navonok, mali svoju pravdu, takže ľudia  okolo mňa tieto moje myšlienky vnímali ako niečo, čo ich obohatilo. Ale ja som bol stále na jednom mieste.

Zlom nastal, keď som začal svoj ​​život vytvárať podľa nich. Prestal som ich prekrúcať podľa seba.  V tú chvíľu som začal žiť prítomnosťou. Uvedomil som si, že ak chcem naozaj myslieť pozitívne a žiť, je potrebné, aby som žil v prítomnom okamihu. Prestal som sa teda hrabať v minulosti, aby som sám seba kritizoval. Svoju pozornosť som prestal koncentrovať na to, kedy a v čom som zlyhal. Pustil som sa a odpustil si všetky krivdy z minulosťou, vrátane krívd mojich rodičov.

Môj otec minulý mesiac opustil tento svet. Dlhé roky som s ním nemal dobrý vzťah, pretože som mu nedokázal odpustiť krivdy, ktoré som za krivdy považoval. Som naozaj šťastný, že som sa s ním mohol rozlúčiť s láskou. Veľmi mi to pomohlo, aby som mohol svoj ​​život vnímať pozitívne.

Dnes vidím, že keď pozitívne poučky použijem na svoju obhajobu, prispôsobím si ich podľa svojho života, aby mi tam pasovali, tým trýznim sám seba. Stačí žiť pozitívnym myslením, nie poučkami, potom sa netreba obhajovať. Priznávam, že sa mi občas nedarí držať presne toho, čo som napísal, preto vždy, keď sa mám potrebu obhajovať pozitívnym myslením (poučkami), uvedomím si to, a celú situáciu zmením.

Jednoducho byť

Prestal som sa zaoberať aj budúcnosťou v  zmysle: čo keď sa stane toto? Jednoducho som. Som tu a teraz. Užívam si každú minútu. Samozrejme, že ma prepadnú aj negatívne myšlienky. Napríklad dnes ráno som sa zobudil s nie príliš dobrou náladou. Pustil som do svojej prítomnosti budúcnosť. Som teraz v situácii, kedy mám pred sebou dôležité rozhodnutia.

Čo mi pomohlo? Pomohlo mi to, aby som sa pozrel na svoje spísané základné hodnoty. Podľa týchto hodnôt žijem a v tej chvíli mi bolo jasné, aké rozhodnutie musím urobiť, aby som sa cítil lepšie. Prvý krok k tomu, aby som sa cítil lepšie, bol prostý: rieš veci, až keď sú na riešenie. Aké jednoduché. Tým nechcem povedať, že som svoje rozhodnutie odložil. Ide o to, že v tejto situácii ešte nemôžem dôjsť k rozhodnutiu, tak som sa tým prestal jednoducho zaoberať a žijem prítomnosťou.

Niektoré poučky, ktoré sa týkajú mňa samotného:

Vydrž a vytrvaj, úspech sa dostaví. Túto pozitívnu poučku si môžeme vysvetliť niekoľkými spôsobmi. V tejto chvíli sa to týka toho, že sa mi v minulosti podarilo dosiahnuť úspech určitým spôsobom, tak verím tomu, že ak sa budem držať starého spôsobu riešenia, musí sa úspech opätovne dostaviť. Neskôr som si uvedomil, že čo platilo pred časom, neplatí dnes, a teda musím spôsob riešenia zmeniť.

Mysli pozitívne. Na čo zameriame pozornosť, to sa aj deje. Zamerať pozornosť na pozitívne riešenie je skvelá vec, ale nestačí len pozitívne myslieť. Náš mozog dokáže zamerať pozornosť len na jednu vec. Takže, ak si budem hovoriť, že musím myslieť pozitívne, akoby som si hovoril, že myslím negatívne. Skúste si povedať: nebudem na určitú vec myslieť. Čo sa deje ? Myslíte presne na to, na  čo si zakážete myslieť. Riešenie je nehovoriť si, že musím myslieť pozitívne, ale pozitívne naozaj myslieť, rozhodnúť sa pre to.

Buď empatický. Môžem byť presvedčený o tom, čo druhý cíti, čo si myslí. Alebo čo chce povedať. Empatia je skvelá vlastnosť, ale pokiaľ nechcem trýzniť seba, potom si nevytváram domnienky o tom, čo druhý cíti, ako myslí, alebo čo chce povedať. Naopak, jeho pocity a myšlienky mu dovolím s tým, že vďaka svojej empatii cítim, prečo sa to tak deje.

Ak teda chcem žiť pozitívnym myslením, ide o to, sa pre to rozhodnúť. Napríklad rozhodnúť sa, že od tejto doby bude všetko len dobré. Keď sa rozhodnem, nepripúšťam si žiadnu inú myšlienku, aj keď sa mi nedarí. Beriem všetko ako výzvu a z neúspechu sa iba poučím. Jednoducho žijem pozitívnym myslením, nie len podľa pozitívnych poučiek.

Zdroj foto: www.freedigitalphotos.net (Stuart Miles)