Cesta Premium členky Katky k materstvu: S každým neúspechom moje odhodlanie rástlo
Katka Bányi si prešla na ceste k vytúženým deťom všeličím. Sympatická Premium členka, dnes matka troch detí, otvorene hovorí o svojej ceste k materstvu cez proces IVF na klinike GYN-FIV. Aké výzvy prekonala a ako zvládla fyzické i emocionálne aspekty tohto náročného procesu? Jej príbeh je plný túžby po rodine, tiež nádeje a odvahy, ktorú chce svojím úprimným rozprávaním priniesť každej žene túžiacej po dieťatku.
Katka, čo ťa priviedlo k rozhodnutiu podstúpiť umelé oplodnenie? Aké boli tvoje prvé kroky?
Od 18 rokov som vedela, že budem mať problém s otehotnením. Mala som rôzne gynekologické problémy a diagnózy, podstúpila som viacero operácií a nakoniec som prišla o jeden vaječník a vajcovod. Ten druhý na tom nebol o nič lepšie. Trápili ma cysty, endometrióza a neustále bolesti. V roku 2017 (alebo možno to bolo v 2016, presne si už nepamätám) som znova skončila v nemocnici. Vtedy mi lekár povedal, že ak chcem niekedy deti, mali by sme podstúpiť umelé oplodnenie. Mala som vtedy 23 rokov a prvýkrát som šla na kliniku. V roku 2018 sa mi narodila prvá dcérka Zojka.
Ako dlho ste sa pokúšali o tehotenstvo predtým, než si sa rozhodla pre skúsiť inú možnosť?
Na túto otázku nemám konkrétnu odpoveď. My sme sa veľmi nesnažili. Boli sme hodení priamo do vody, pretože aj muž mal zlé výsledky. Takže sme asistovanú reprodukciu začali riešiť rovno po tom, ako sme sa našli.
Aké si mala pocity pred samotným procesom? Bola prítomná nervozita alebo strach?
Na začiatku, pri prvom IVF, som bola plná radosti a nadšenia. Netušila som, do čoho idem. Nič som neštudovala, nečítala, jednoducho som dôverovala lekárom a verila, že to vyjde na prvýkrát. Som mladá, myslela som si, že to bude jednoduché. Až potom prišla realita – na prvýkrát sa to podarí len zriedka. Neskôr prišiel strach, čo ak to nevyjde? Ale stále som verila, a nakoniec to vyšlo. Zojka bola z druhého IVF a moje dvojičky z piateho IVF a ôsmeho či deviateho vkladu. Už si tie počty presne nepamätám.
Ako prebiehala tvoja fyzická a emocionálna príprava na umelé oplodnenie? Mala si špeciálnu diétu alebo cvičebný režim, ktorý podporil počatie?
Pri prvom pokuse som nič špeciálne neriešila. Žila som bežný život podľa vtedajšieho štandardu. Pri ďalších pokusoch som však už cvičila pravidelne, veľa som chodila pešo a dbala som na správnu životosprávu. Cvičila som hormonálnu jogu a snažila som sa myslieť pozitívne. S každým neúspechom rástlo moje odhodlanie, že to zvládnem a na konci bude vytúžený cieľ, moje druhé bábo. Nakoniec som to aj zvládla a ako bonus za vytrvalosť sa mi narodili hneď dve deti.
Pri ďalších umelých oplodneniach som pravidelne cvičila, veľa som chodila pešo a dbala som na správnu životosprávu.
Ako celý proces ovplyvnil tvoj každodenný život počas hormonálnych injekcií a vyšetrení?
Vôbec nijako. Pri ďalších pokusoch som si nastavovala budík, aby som nezabudla na lieky, lebo som v tom lajdák. Ale inak to pre mňa bolo také prirodzené, že som sa tým nestresovala. Bola som vysporiadaná s tým, že pre mňa iná cesta nie je. Úprimne, keby to nebolo tak finančne náročné, išla by som do toho znova, pretože som vždy túžila po veľkej rodine.
Aké boli najväčšie výzvy, ktoré si počas svojej snahy o dieťa zažila?
Najväčšou výzvou bolo nezblázniť sa z čakania. Som človek, ktorý chce všetko hneď a teraz. Pri IVF sa však čaká na schválenie poisťovne, na menštruáciu, na odber vajíčok, na výsledky... Vkladajú sa embryá a potom čakáte dva týždne na výsledky krvi. Ak sú výsledky pozitívne, čakáte ďalšie dva týždne na ultrazvuk. Čakanie bolo pre mňa ťažké, ale pomáhali mi bežné denné činnosti a pohyb. Po vklade som sa snažila žiť naplno, prerobila som dcérke izbu, plne som sa pripravovala a tešila na Vianoce. Napokon mi v januári potvrdili dve srdiečka a v auguste sa nám narodili dve zdravé dievčatká.
Aký vplyv mal zákrok na tvoje fyzické zdravie? Všimla si si nejaké zmeny?
Nie, chvalabohu som si žiadne zmeny nevšimla. Vedľajšie účinky som nikdy nečítala, robila som to pre cieľ mať dieťa. Mám za sebou veľa zdravotných vecí. Po pôrode som prišla o žlčník, pred operáciou som dostala anafylaktický šok na ATB, a oživovali ma, skoro som tu nebola. Ale vďaka rýchlej prvej pomoci a šikovným doktorom ma postavili opäť na nohy. Všetko, čo príde, vždy prekonám, preto verím, že aj keby niečo prišlo, zvládnem to. Z hormónov vraj ľudia priberajú, ale ja som pribrala hlavne počas Vianoc a po poslednom vklade. Pred IVF som schudla zo 110 kg na 86 a držala som sa do decembra. Rodiť som išla s hmotnosťou okolo 96-97 kg.
Ako si sa vyrovnávala s emocionálnym stresom? Hľadala si podporu od priateľov, rodiny alebo odborníkov?
Pri Zojke som to prežívala ťažko, mala som strach a paniku. Odbornú pomoc som nevyhľadávala, zvládala som to sama s mužom. Pri dvojičkách to bolo už lepšie, mala som nastavenú hlavu inak. Hoci bol strach prítomný, verila som, dúfala a nestresovala sa zbytočne. Ak na mňa prišlo ťažšie obdobie, vyrozprávala som sa mužovi alebo kamarátke a znova bolo dobre. Pohyb a zdravé stravovanie mi pomohli udržať si psychickú pohodu, a tak to mám až dodnes.
Akú rolu zohrávalo cvičenie? Pomohlo ti nejako zvládať fyzické alebo emocionálne aspekty procesu?
Určite áno, cvičenie mi pomohlo hlavne psychicky. Robila som to pre seba a lepšie sa mi žilo s menšou hmotnosťou. Pohyb mi ostal ako dôležitá súčasť života aj po pôrode.
Všetkým ženám, ktoré sa snažia o dieťatko, by som odporučila, aby vydržali, našli silu a nevzdávali sa. Hľadali na svojej ceste odborníkov a spôsoby, ako to dosiahnuť, lebo možnosti existujú.
Ako sa cítiš po absolvovaní umelého oplodnenia? Čo by si odkázala iným ženám, ktoré sú na podobnej ceste?
Cítim sa úžasne! Vďaka nemu mám tri deti, po ktorých som túžila, a keby to nebolo tak finančne náročné, išla by som skúsiť ešte jeden pokus. Možno by motyka vystrelila a mali by sme syna. Ale aj keby to bolo ďalšie dievčatko, bola by som šťastná. Som vďačná za to, že som vytrvala a nevzdala sa.
Ako umelé oplodnenie ovplyvnilo tvoj pohľad na materstvo alebo rodinu?
Vôbec nijako. Od piatich rokov som vedela, že chcem tri a viac detí. Pre mňa nie je dôležité, či ich mám prirodzene alebo vďaka IVF. Som na seba hrdá, že som to zvládla a som vďačná za možnosť, ktorú som mala.
Čo by si poradila ženám, ktoré uvažujú o pomoci profesionálov z pohľadu prípravy – fyzickej aj psychickej?
Odporučila by som im, aby vydržali, našli silu a nevzdávali sa. Hľadali na svojej ceste odborníkov a spôsoby, ako to dosiahnuť, lebo možnosti existujú. Možno práve vtedy, keď budú mať chuť skončiť, príde úspech. Ženy, nezúfajte a netrápte sa, robte to s ľahkosťou a vierou, že na konci bude vytúžený cieľ – dieťa.
Snažíte sa o bábätko? Zapojte sa do nášho komplexného Supershape Fertility programu zameraného na podporu plodnosti, ktorý sme zostavili v spolupráci s odborníkmi na plodnosť, pohyb a životosprávu. Nájdete v ňom okrem užitočných, praktických rád aj vzorové jedálničky na podporu plodnosti v štyroch variantoch, tréningové plány pre začiatočníkov i pokročilých, rovnako tak motiváciu od profesionálov s dlhoročnými skúsenosťami. Pridajte sa do Supershape Fertility k párom túžiacim po pozitívnej zmene, ktoré prechádzajú podobným životným obdobím ako vy.
Diskusia k článku - Cesta Premium členky Katky k materstvu: S každým neúspechom moje odhodlanie rástlo