Cvicte.sk

Maroš Molnár pracuje s obéznymi už nielen preto, že chcú schudnúť, aby vyzerali lepšie, ale aj kvôli zdraviu. Čo vidí ako kľúčové pri zmene?

„Aby oni sami chceli urobiť zmenu, ale musia ju aj sami chcieť. Môže ho trénovať najlepší tréner na svete, ale keď dotyčný nechce urobiť zmenu a myslí si, že robí pre to všetko a nechápe, prečo priberá. To je to najhoršie. Keď pochopí, že po prvé, potrebuje pomôcť, po druhé, že si vie reálne sám pred sebou priznať, aj tomu bude veriť. Že zmenu a pomoc potrebuje. Sám sa nepohne nikde, to je základný predpoklad toho, že zmena sa začne uskutočňovať. Ďalšia vec je, aby absolvoval základné vyšetrenia, kde sa zhodnotí jeho základný momentálny zdravotný stav a výkonnosť. Na základe výsledkov vie tréner nastaviť konkrétny program, ako postupovať pri chudnutí, čo je prioritou, čo je najdôležitejšie a čo najmenej. Plán sa tvorí jeden rok, je to dosť veľký časový úsek, aby sa tá zmena uskutočnila,“ hovorí tréner Maroš, ktorý bol zároveň aj porotcom súťaže FIT LEADER.

Nadšenie môže vytriedať realita

V televíznom programe, v ktorom Maroš trénuje obéznych ľudí je doba nastavená na rok, ale ten rok má svoje opodstatnenie. U každého človeka, ktorý začína chudnúť, nastane obrovský entuziazmus, ktorý časom opadne.

Maroš hovorí, že ľudia sa tešia, idú s kilami dole, endorfíny nastupujú, objem a vizuál sa mení, možno nie vždy výrazne váhou, ale cez obvodové miery. Sú šťastní, ale keď skončí boot camp, vrátia sa do reality domov a tam to je už horšie. Zrazu prichádzajú povinnosti, rodina, sami si musia chystať jedlo, musia si to sami nakupovať, rozmýšľať nad tým, plánovať.

„Vtedy zvyknem hovoriť, že príde realita, šok, najťažšia skúška. Ale keď to teraz ustojíte, potom to bude omnoho ľahšie a aj zaradiť všetky zmeny do života bude jednoduchšie. Potom príde ďalší šok, že váha sa môže zastaviť, alebo bude človek unavený. Po takých dvoch mesiacoch si začne obézny človek uvedomovať, koľko ho to všetko stojí energie, nemôže toho veľa jesť, mohol vtedy akože zjesť hocičo, teraz si musí variť, musí si dávať jedlo do krabičiek, musí mať jedlo naplánované na tri dni. Je to dosť náročné, ešte k tomu prichádza ráno tréning, na obed tréning, večer,“ vysvetľuje Maroš.

Výhovorka nemám čas

Každý má tréning nastavený podľa svojich možností. Niekto môže trénovať skoro ráno, iný večer. Napríklad študenti môžu trénovať celý deň. Aj matky, ktoré nepracujú. Takí to majú takmer vyhraté.

Iné je už pracujúca matka, ktorá má deti, ktoré sa nechcú stravovať tak, ako ona. Je ťažké, ale nie nemožné, nastaviť deň tak, aby bol v súlade s potrebami rodiny. Určiť si priority a zadeliť čas je jedna z najťažších výziev človeka, ktorý sa rozhodol pre zmenu vo svojom živote.

Keď sa človek v živote zamotá

Nálady cvičiacich sa menia veľmi rýchlo a čím väčšia je premena, tám viac sa mení aj nálada. „Stav ide cez depresie, úzkosti až po výbornú náladu. Treba neustále pracovať so psychikou. Klienti musia mať z tréningu radosť, ale zároveň musí byť tréning aj tvrdý. Ľudia si vyžadujú veľkú pozornosť ako deti, zatnú sa, väčšina z nich je obéznych už od detstva, ženy od puberty, tam to väčšinou začína. Kritické obdobie má často hlboké následky a málokto naberá na váhe len tak zrazu, ide to postupne. Ľudia kompenzujú problémy jedlom a uspokoja sa, ako vyzerajú. Nechcú si priznať, povedia si, že to nevadí. Pozrú sa do zrkadla, majú 160 cm a vážia 120 kilogramov. Tam musí byť jasné, že niečo nesedí. A zrazu majú 140 kíl a už sa to valí ako potopa. Začína bludný kruh. Pomaly naberajú ďalej, 4 kilá ročne a nevedia z toho kruhu von,“ hovorí zo skúseností Maroš.

V živote dostáva človek veľa rôznych upozornení. Sú to varovné signály, ktoré ľudia nepočúvajú. Každý má v živote nejaký cieľ,  nejaký zmysel. Keď pochopia, čo sa deje, začnú na sebe pracovať. Spúšťačom môže byť napríklad výpoveď v práci, opätovne nastúpi do práce, kde sa stane to isté.

„Sú veci, ktoré sa opakujú a máme sa z nich poučiť, pochopiť, prečo sa to deje. Závity do seba zapadajú, ale ak je človek v bludisku, nepochopí podstatu a nikam sa nedostane. Nič sa nezmení. Musí chcieť zmenu a pohne sa vpred. Ten rok je dosť na to, aby pochopil celú premenu, že ide o životné poslanie, šancu na lepší život. Bude zdravší, bude sa lepšie hýbať, podávať lepší výkon v robote, nájde si partnera, založí si rodinu. Možno musí len schudnúť na to, aby mohol robiť to, čo miluje. Nadváha mu to nedovoľuje,“ pokračuje Maroš.

Úspech závisí aj od trénera

Maroš tvrdí, že tréner musí mať brutálnu dávku empatie, ale tiež nemôže byť až príliš dobrý. Aj dospelí sa totiž často správajú ako deti, vedia to zneužiť. Je na trénerovi, aby trafil hranicu, kedy byť zlým a dobrým, kedy plávať v strede.

Ako príklad uvádza mamičku, ktorá prešla rôznymi cyklami. Nepochopila, nabrala, schudla, neakceptovala pomoc a potrebovala psychiatra. Často sa stretáva s ťažkými prípadmi. Hovorí, že tréner musí vytvoriť proces tak, aby mal chuť klient prísť na tréning, zaradiť niečo nové, správne motivovať.

„Samozrejme, aj ja musím zakričať a občas si aj ponadávam, keď už nič iné neplatí. Ale snažím sa trafiť mieru. Musím si vytvoriť s klientom vzťah, musí mi veriť a veľakrát slúžim ako bútľavá vŕba. Pracujem 10 hodín denne, mám rodinu, starám sa o vlastný biznis, niekedy nemám tiež toľko času pre každého klienta. Musím sa venovať aj sám sebe, lebo aj ja potrebujem nabiť, musím sa o seba starať, nesmiem sa zanedbávať, inak by som si len škodil. Práca s ľuďmi je práca s energiou, niečo im dávam a potrebujem to aj naspäť."

Nie je to jednoduchá práca. Aký by mal byť tréner, ktorý dokáže pracovať s obéznymi ľuďmi? Čo by mal spĺňať?

„Neviem, či som stvorený na to, aby som s obéznymi ľuďmi pracoval. Jedna vec je robiť reláciu a druhá vec je práca s nimi v realite. Určite musí byť človek empatický, musí mať kvalitné vzdelanie z rôznych odborov, čo sa učí aj na FTVŠ, či je to strava, psychológia, didaktika, metodika športu, lebo nikto nikdy nevie, čo všetko sa bude musieť použiť, aby to zabralo. Častokrát si porovnám, čo ako tréneri odtrénujeme v porovnaní s tým, čo píšu knihy, tak sa často aj pýtam sám seba, ako to môže fungovať, ako mohli schudnúť pi tej strave a takom tréningu, museli tak tvrdo drieť a v publikácii sú pritom uvedené také slabé tréningy, že by to nestačilo. Niektoré zdroje uvádzajú, že po 21 dňoch sa dostaví výsledok a potom je otázka, čo ďalej. Treba ísť odznova, aby človek schudol? Cieľom nie je jednorazovo schudnúť, ale udržať si váhu. Človek by si mal uvedomovať množstvá, zloženie stravy, načasovanie. Musí byť výdaj, keď je aj príjem,“ hovorí tréner Maroš.

Ide to aj bez pomoci?

Maroš tvrdí, že určité percento svojej váhy vie schudnúť klient aj sám. Ak dodržiava prísnu diétu, dodržiava plán. No nemyslí si, že dokáže premeniť svoje myslenie v priebehu roka sám bez pomoci trénera.

„Asi sú ľudia, ktorí to dokážu aj bez pomoci. Drvivá väčšina ľudí to nedokáže. Obézny človek je často zo sociálne slabšej vrstvy. Nemajú vždy dostatok finančných prostriedok na odbornú pomoc. Môžu si aj zakúpiť aplikáciu a cvičiť podľa nej, pomôže ľuďom, šetriť čas, peniaze, naučiť sa cvičiť. Je to super pomôcka, ale nie jediná cesta. Človek musí predovšetkým chcieť,“ dodáva Maroš na záver.