Choroba je nastavené zrkadlo, tvrdí lekár Ján Hnízdil

redakcia

Známy český lekár je presvedčený o tom, že každá choroba je pokynom k tomu, aby sme sa zastavili a zamysleli nad spôsobom svojho života.

Choroba je nastavené zrkadlo, tvrdí lekár Ján Hnízdil

Zdravie

6. JUL 2016

Ján Hnízdil patrí medzi významných a vyhľadávaných českých lekárov, pretože jeho prístup je iný – pozerá sa na človeka holisticky. Zaujímajú ho nielen fyzické príznaky, ale človek ako celok, s jeho radosťami i starosťami. Pri vyšetreniach svojich klientov robí nielen chorobopisy, ale aj „životopisy“. Úžasné je to, že sa s nadšením venuje svojej profesii, ale zároveň si dokáže užívať „obyčajný“ život – štiepať drevo na chalupe, pochutnávať na lahôdkach od svojej manželky alebo sa tešiť z cesty do práce, ktorú absolvuje po vlastných. Keďže sme mali tú česť stretnúť sa s doktorom Hnízdilom osobne, položili sme mu niekoľko otázok. Jeho odpovede boli skutočne obohacujúce. Veď posúďte sami.

Ako vnímate stravovanie dnešných ľudí?

Strava je určite veľmi dôležitá pre zdravie. Avšak ja nie som odborník, teda výživový poradca, takže svojich pacientov sa pýtam, ako sa stravujú. Ak zistím, že sú tam nejaké nedostatky, tak im odporučím nášho výživového poradcu. Ten s nimi následne detailne rozoberá stravovacie návyky a upravuje ich. To je nesmierne dôležité, ale ja si myslím, že nezáleží iba na tom, čo človek je. Napríklad veľa mojich pacientov má jedálny lístok zostavený špičkovým špecialistom, spočítané kalórie, dostatočne zastúpené vitamíny, minerály, takže z odborného hľadiska majú zdravú stravu. Lenže potom to do seba „nahádžu“ v strese, prídu domov a pohádajú sa s manželkou a je im zo všetkého nanič. Teda je dôležité to, čo človek konzumuje, ale nemenej dôležité je aj to, kedy, ako a s kým si jedlo vychutnáva. Je potrebné, aby jedol v pokoji a v pohode, nehltal a nikde sa neponáhľal. Myslím si, že napríklad v Taliansku, kde som študoval a aj pracoval, sa na obed život zastaví. Oni majú 1 až 2 hodiny pauzu, a možno nejedia úplne zdravo, ale jedia v úplnom pokoji a jedlo si vychutnávajú.

Ako sú na tom vaši pacienti s pohybom?

Väčšina pacientov je na tom veľmi zle. To znamená, že sa hýbu veľmi málo. Alebo, naopak, síce tých je menej, hýbu sa príliš veľa. Mám klientelu vrátane špičkových športovcov. V mojej ordinácii sa stretávajú ľudia, ktorí majú zdravotné problémy z dôvodu, že sa hýbu nedostatočne, nesprávne, alebo sa preťažujú, či športujú jednostranne. S pohybom je to podobne ako s jedlom. Svojim pacientom neurčujem žiadne špeciálne pohybové programy, ani žiadne zostavy cvikov. Vždy im zdôrazňujem, že ide o to, aby ich pohyb bavil, bol pre nich vhodný a pestrý, a aby si ho užívali ako liek. Teda, aby si každý deň dopriali nejakú dávku. Je dôležité, aby im pohyb prinášal uvoľnenie a nie vyčerpanie. Ak by mali pacienti presne určené cviky a počty opakovaní, môže im to spôsobiť stres navyše. To znamená, že im pribudne ďalšia úloha k tým povinnostiam, ktoré už aj tak nezvládajú. Oveľa efektívnejšie je, keď si oni sami vyberú vhodný pohyb.

Dopriať si každý deň dávku pohybu, ktorú si človek užije, znie motivujúco. Čomu sa venujete vy?

Momentálne mám veľkú výhodu v tom, že môžem do práce chodiť pešo. So psom idem každé ráno na tridsať minút von, popoludní sa idem ešte prejsť, pretože mám hodinovú prestávku. Dokonca aj z práce idem po svojich. Mám rád veľmi veľa športov. Ide o to, aby už malé deti dostali ponuku vyskúšať si rozličné športy, teda aby boli všestranné. Je dôležité ovládať čo najväčší počet športov. Problém nastane vtedy, ak človeka začne ovládať jeden druh športu. Vo chvíli, keď sa začne špecializovať, dá sa na šport na vrcholovej úrovni, vzniká veľká pochybnosť o jeho pozitívnom vplyve na zdravie. Každá jednostrannosť a profesionalita, či už v živote, alebo v športe, škodí. Ja osobne rád lyžujem, chodím na bežky, plávam, bicyklujem, milujem more. Asi najviac mi však pomáha obyčajná fyzická práca. Máme chalupu, kde chodíme každý týždeň, tam veľmi rád štiepam drevo, rúbem stromy, okopávam záhony, prehadzujem kompost. Pri týchto aktivitách sa musím sústrediť, a vtedy z hlavy vypustím starosti z ordinácie.

Ste známy tým, že sa na človeka pozeráte komplexne. Čo z vášho pohľadu dnešným ľuďom najviac škodí?

Najviac si škodíme my, sami. Každý človek je vlastne chorý preto, lebo sa nespráva zdravo. V podstate ide o poruchu správania.

Čo znamená nesprávať sa zdravo?

Každá choroba bez výnimky, či ide o telesnú alebo duševnú, nie je pokynom, aby sme utekali k lekárovi a jedli lieky, ale je to signál, aby sme sa zastavili. Zamysleli sa nad sebou, lebo takto už ďalej žiť nemôžeme, a preto sme chorí. Súčasná spoločenská situácia je tak nesmierne stresujúca, sme pod obrovským tlakom, teda neustále musíme viac vyrábať, viac spotrebovávať či nakupovať, ale ono to už nejde. Tak, ako dochádza energia jednotlivcom, tak ani spoločnosť nemá energetické rezervy. Tak ako choroba jedinca nie je pokynom na to, aby užíval lieky, tak ani choroba spoločnosti nie je volaním po ďalších peniazoch, ale je to pokyn, aby sa ľudia zastavili. Týmto spôsobom ničíme seba i životné prostredie, a takto ďalej žiť nemôžeme.

Rozprávate sa o tom aj s pacientmi?

Ja s nikým nemanipulujem, nikomu nič nevnucujem. U mňa pacient dostane jasné informácie o tom, čo mu telo prostredníctvom choroby hovorí. Choroba je nastavené zrkadlo. Myslím si, že nie je nič pravdivejšie ako choroba. Je na každom, či sa do tohto zrkadla pozrie a uvidí tam seba – takýto si, takto sa správaš a žiješ, a preto si chorý. Pokiaľ má človek odvahu, pozrie sa tam a porozumie svojej chorobe a začne meniť sám seba, vzťah k svojim blízkym a okoliu, to je cesta k uzdraveniu. Ak odvahu nemá a schová sa za nejakú latinskú diagnózu, je to do istej miery alibi. Povie si, že žije správne a má iba syndróm, čiže mu to vyhovuje a užíva lieky. Žije spôsobom ako predtým a chorobu iba potláča. To však nie je cesta k uzdraveniu, ale iba spôsob, aby ešte chvíľu fungoval v režime dovtedy, kým sa úplne nezrúti. Ak niečo potláčate, tak sa to objaví zasa niekde inde. Ak sa chce človek uzdraviť, u mňa dostane informácie a musí na sebe a na spôsobe svojho života tvrdo pracovať.

Rozdiel je teda v tom, či sa človek chce naozaj uzdraviť, alebo sa iba liečiť

Ak príde za mnou pacient, spýtam sa ho, či sa chce liečiť, alebo sa chce uzdraviť. Väčšina sa zarazí, čo to je za hlúpu otázku. Ak povie, že sa chce uzdraviť, nechám ho usadiť sa a rozprávame sa o tom, čo musí urobiť, aby sa uzdravil – ako zmeniť správanie, stravu, pohyb, vzťahy. Keď skončíme, teraz už veľmi málo, mi pacient povie, že je to ťažké. Napríklad manažér, ktorý je 12 hodín v práci, tvrdí, že to nejde. Musí splácať hypotéku, s manželkou sa háda, ale rozviesť sa nechce. Milenku tiež nechce opustiť. Jednoducho, on inak žiť nemôže a radšej si vypýta lieky. Je to však jeho voľba, pretože každý je strojcom svojho zdravia a šťastia.