Cvicte.sk

Žijeme v dobe, kedy náš vzhľad hrá podstatnú, priam zásadnú úlohu. Do istej miery za to môžu kult tela a ideály krásy prezentované na sociálnych sieťach. Celulitída a tukové vankúše sa nenosia, čo vedie často k neistote spojenej s obrazom o sebe a otázke – som dosť pekná? Udržať si odstup a nadhľad je veľmi náročné...

Sociálne siete prispievajú k „objektifikácii“ tela. Nazeráme na telo ako na objekt, ktorý treba upravovať, aby sa páčil niekomu inému, aby mal štandardy, za ktoré dostaneme ocenenie v podobe páčika alebo určitého obdivu. Prestali sme telo vnímať ako súčasť nášho zdravia. Aj hmotnosť súvisí zo zdravím, nie je to len niečo, čo treba upravovať či znižovať, aby to splnilo to, čo má. Sociálne siete znižujú našu sebahodnotu a objektifikujú telo, čo však nie je jediný dôvod, prečo rastú poruchy príjmu potravy (ďalej len PPP, pozn. red.), je to tiež pandémiou a stresovými faktormi, ktoré vstupujú do nášho života. Vtedy dokáže porucha dať človeku „istotu“, určitý adaptívny mechanizmus na zvládanie situácií. Žijeme vo veľmi neistom období.

Ako na seba pozerať, ako sa mať rady?

Rozprávať o svojich pocitoch, mať okolo seba blízkych ľudí, ktorým sa môžete zdôveriť. Dospievanie a včasná dospelosť je najrizikovejší vek. Treba sa zaujímať a komunikovať s dieťaťom, byť vzorom, neprenášať naň svoje staré, zaužívané vzorce. Pravidelne sa spoločne racionálne stravovať, dôležité je vedomé stravovanie bez emočne zafarbených komentárov v rámci jedla. Samotnú hmotnosť alebo dokonca spomínaný bodyshaming by sme pred deťmi nemali vôbec riešiť, dokonca ani spájať charakterové vlastnosti s jedlom a stravovaním. Štíhla žena nemusí byť šťastná, úspešná a milovaná, rovnako tak tučný človek nemusí byť nešťastný, neúspešný a odstrkovaný. Treba učiť deti pozerať na veci reálne a neprehlbovať v nich naučené nesprávne spoločenské stereotypy ale budovať emočnú gramotnosť s láskavým záujmom.

Hmotnosť súvisí so zdravím, nie je to len niečo, čo treba neustále upravovať a znižovať.

Učíme ľudí stravovať sa zdravo a docieliť pevné, ohybné a zdravé telo, v ktorom sa budú cítiť komfortne. Zmena životného štýlu, ktorý nám bude vo výsledku prinášať radosť, je našou filozofiou. Nie sme zástancami diét, ktoré často napáchajú viac škody ako úžitku a často vedú až k PPP.  

PPP majú silný neurologický základ, veľkú úlohu hrá dopamín. Na ich vznik má človek genetickú predispozíciu, vplýva tiež životný štýl, ktorý si nesieme z rodiny, kognitívne skreslenia, vzťah k jedlu, história diét... Keď diétujeme v mladosti, je veľký predpoklad, že budeme mať nadváhu, obezitu alebo depresiu v dospelosti. Nedostatočný príjem, reštriktívne myslenie alebo výčitky po jedle môžu byť rizikovým faktorom pre PPP, ale nemusí to tak byť vždy. V našej organizácii podporujeme smer vedomého intuitívneho stravovania, počúvanie svojho tela bez reštrikcií a diét.

Prečítajte si o PPP viac v rozhovore s Valentínou: Prešla si anorexiou i bulímiou, dnes pomáha ľuďom nájsť chuť žiť

Každý máme inú štartovaciu čiaru a naše telá nikdy nebudú vyzerať rovnako. Môžeme však žiť v zdravom, ohybnom a pevnom tele, na ktoré sa budeme môcť spoľahnúť. Existuje teória set pointu, ktorá hovorí, že rozmedzie hmotnosti je nám geneticky dané rovnako ako naša výška.

Set point závisí od hmotnosti rodičov, od životného štýlu a môže sa trochu meniť. Set point nemusí spĺňať „ideál krásy". V rozmedzí set pointu sa môžem hýbať, ale keď pôjdem pod alebo nad, moje telo nebude fungovať optimálne. 

Náš set point nemusí spĺňať „ideál krásy".

Ako sa prirodzene držať v rozmedzí set pointu?

Keď počúvame svoje signály hladu a sýtosti, telo si dokáže hmotnosť prirodzene udržiavať v rámci váhového rozmedzia bez toho, aby sme si museli rátať tabuľky či jedávať reštriktívne. So základným racionálnym pohľadom na výživu (snažíme sa jesť nutrične hodnotne), prirodzeným pohybom, ktorý nás baví, a užívaním si aj momentov mlsného jazýčka dokážeme nájsť v životnom štýle slobodu. Nie je to však u každého samozrejmosť, mnohí si nesieme nejaké návyky ešte z detstva a niekedy je fajn sa o tom porozprávať s nutričným terapeutom.  

Jedlo by nám malo chutiť a cvičenie by nás malo baviť. Ako nájsť rovnováhu?

Pohyb je dôležitou súčasťou života. Je dobré nájsť si pohyb, ktorý nás baví, aby sme sa hýbali pravidelne, z radosti, aby sme sa dobre cítili, nie pre spálené kalórie.

Prečítajte si aj tento článok: Cvičením proti depresii: Aj pol hodina denne má veľký efekt!

Takže žiadne tabuľky, kam si zapisujeme jedlo?

Tabuľky považujeme za edukačnú pomôcku, ktorá pomáha, ale je dočasná. Zapisovať si celý život jedlá, to nie je cesta. Jedlo nemá byť zvládací mechanizmus na čokoľvek.

Emočné jedenie sa týka mnohých, rovnako ako diéty a rôzne stravovacie obmedzenia. Čo robiť, keď sa z tohto bludného kruhu nevieme dostať?

Ak vnímam, že ma niečo zahlcuje, niečo ma trápi, že som so sebou nespokojná, tak skôr ako pôjdem na nejakú diétu, ktorá ma len zatočí v kolobehu diét, porozprávať sa s odborníkom nám môže len pomôcť. Dôležité je, keď tak nechudnúť silou mocou samy. Je veľmi jednoduché nastaviť si veľmi nízky kalorický príjem, ktorý nás len zamotá ešte vo väčšom „pekle“. Nie je hanba vyhľadať pomoc, človek by nikdy nemal mať pocit zlyhania.

Ak máte otázky, pochybnosti alebo sa potrebujete poradiť, prípadne máte v okolí niekoho, o kom viete, že potrebuje pomoc, obráťte sa na bezplatnú linku pomoci 0800 221 080 organizácie Chuť žiť, prípadne napíšte na poradna@chutzit.sk, kde vám odborníci poskytnú bezplatné mailové poradenstvo.