Cvicte.sk

Emócie majú vplyv na všetko, čomu sa venujeme. Raz ich držíme na uzde, inokedy zasa vypustíme plnou parou vpred. V zdravej výžive sa najčastejšie kladie dôraz na to, ako sa stravujeme, aké konkrétne potraviny jedávame a v akých množstvách. Zdravie je však komplexná záležitosť, na ktorú má nemalý vplyv aj naša psychika, ktorá ovplyvňuje to, ako sa správame. Áno, aj pri jedení. Práve o tejto súvislosti som sa rozprávala s Veronikou Hanákovou, výživovou špecialistkou v poradni Svet Zdravia, trénerkou a chemickou inžinierkou.

Aký vplyv majú emócie na jedlo, ktoré konzumujeme?

Tým, že sa stretávam v praxi s veľa ľuďmi, tak vidím, ako jednotlivé prípady súvisia s výživou. Nie je dôležité človeka nastaviť len z výživového hľadiska, povedať mu, čo má jesť, ako jesť a čo je pre neho správne, ale porozumieť tiež, v akom emocionálnom stave sa práve nachádza.

Či je to správne obdobie pre neho, či má pokoj v práci, pokoj v rodine, či má štandardnú rutinu, to znamená, že nemá extrémne výkyvy v rodine, nemusí riešiť nič závažné. Chudnutie je následne jednoduchšie, kedže je ochotný tomu venovať svoj čas, priestor, energiu a baví ho to.

Ako to môže vyzerať, keď chce človek zmenu, ale nie je na to úplne pripravený?

Chudnutie je výrazne ovplyvnené psychickým stavom, telo sa hormonálne bráni, vytvára si tzv. stresový hormón kortizol. Vysoká hladina stresového hormónu zabráni správ- nemu využívaniu potravy. Vtedy kon- zumuje čokoľvek. Je mu jedno, čo a koľko je alebo neje, lebo vstrebateľnosť živín je výrazne eliminovaná. Mozog nepovie, už máš dosť, nejedz, nastáva problém. Vtedy nevie te- lo hospodáriť adekvátne so živinami.

V takom stave je dnes mnoho ľudí. Ako sa vieme o seba postarať, keď sa ocitneme v takomto období?

Je dobré si nastaviť svoj režim, aj keď máme stresové obdobie. Každé tri hodiny do seba dostať malé množ- stvo stravy, ktorá obsahuje zdravé tuky, komplexné sacharidy, ovocie, bielkoviny, kvalitne to prežuť, takže treba aj v tom stresovom období rozhodne jesť.

Nespomaliť si nejedením metabolizmus, prípadne nejesť nárazovo alebo po dlhej dobe viac ako 4 – 5 hodín prijať veľké množstvo potravy. Čomu by som sa úplne vyhla, je v strese si ráno prvé uvariť kávu, potom dlho dlho nič, potom neskorý obed, ktorý do seba opäť len rýchlo nahádžem, lebo už som v strese, že niečo nestíham. Práve vtedy si telo nabaľuje najviac tuko- vého tkaniva, pretože mozog nevie rozoznávať, či je telo sýte alebo nie, a my priberáme doslova zo vzduchu.

Prečo jesť práve každé 3 hodiny?

Z hľadiska biochémie každý organizmus funguje rovnako. Keď prijme akúkoľvek potravinu, rozlišujeme ich na dve skupiny. Po konzumácii potravín s nízkym (dobrým) glyke- mickým indexom sa cukor v krvi uvoľňuje postupne, zhruba tri hodiny. Máme dostatok energie na dlhší čas, nie sme malátni, unavení, necítime hlad. Rozhoduje o tom množstvo cukru a vlákniny v danej potravine. Napríklad si dáme na raňajky nedosladzované müsli s jogur- tom, prípadne vlákninový kváskový chlieb s omeletou. Pričom pri konzumácii potravín s vysokým (zlým) glykemickým indexom začne cukor v krvi stúpať veľmi rýchlo.

Na chvíľu pocítime príliv energie, ktorú však za krátku dobu vystrieda prudký hlad, únava a malátnosť. A keďže veľké množstvo cukru v krvi nemôže byť okamžite využité, ukladá sa do zásob vo forme tuku. Lenže organizmus nevie fungovať bez glukózy. Je to základná stavebná jednotka tela. Ovplyvňuje činnosť mozgu, dýchanie, trávenie, ako aj svalovú prácu. Ak sa nenajeme po troch hodinách, telo ide na dlh, nútime ho robiť si zásoby, lebo sa bojí, že ďalšia energia dlhšie nepríde, a ono si musí čo najviac energie ušetriť.

Takže, ak telo neprijíma potravu napríklad 5 hodín, bude si robiť zásoby a my priberáme. Priberá sa zo zvýšeného množstva glukózy v krvi, čiže z potravín, ktoré majú vysoký glykemický index, a z nepravidelnosti v konzumácii potravín. Telo fungu- je nepretržite, aj v noci. Volá sa to bazálny metabolizmus, je merateľný a individuálny.

Je to minimum energie, ktoré telo spáli v pokoji. Keby človek ležal v posteli, potrebuje istú dávku energie, aby mohlo fungovať aj bez pohybovej aktivity či psychickej záťaže. Preto, ak chceme naštartovať chudnutie, je potrebné poznať svoju hodnotu bazálneho metabolizmu, čiže ve- dieť, aké je minimum energie, ktoré potrebujeme denne na chudnutie prijať.

Kto je Veronika Hanáková
Vyštudovala Fakultu chemickej a potravinárskej chémie STU v Bratislave. Absolvovala päťročné vysokoškolské štúdium v odbore Biochémia a výživa s titulom Ing. Štúdiu nových trendov vo svete výživy a fitness venuje množstvo času. Pracuje ako výživový špecialista a poradca vo Svete Zdravia. Ako osobná trénerka vo fitnesscentre sa špecializuje aj na športovú výživu. Aktívne športuje od 10. rokov.

Rozhovor je krátenou verziou interview, ktoré nájdete v knihe NABITÁ KUCHÁRKA.