Cvicte.sk

Na túto tému sme sa rozprávali s klinickou imunologičkou a alergologičkou, MUDr. Katarínou Bergendiovou, PhD., z ImunoVital Centra.

Čo najviac trápi ľudí po prekonaní Covidu? Ako dlho tieto príznaky trvajú?

Post-COVID syndróm je súbor príznakov, ktoré pretrvávajú alebo sa vyvíjajú po 12 a viac týždňoch od vzniku ochorenia COVID-19, ktoré nie sú vysvetliteľné inou príčinou. Post-COVID syndróm môže pravdepodobne postihnúť akýkoľvek orgánový systém v ľudskom tele. Možné fyzické problémy po prekonaní COVID-19 sú:

- svalová slabosť a stuhnutosť kĺbov,

- extrémna únava (únava) a nedostatok energie,

- znížená pohyblivosť,

- slabšia fyzická zdatnosť,

- dýchavičnosť a zníženie VO2max,

- hromadenie hlienov,

- nechutenstvo a chudnutie,

- nedostatok čuchu alebo chuti,

- bolesti hrdla a ťažkosti s prehĺtaním,

- žalúdočné problémy – to zahŕňa pálenie záhy, hnačky a zvracanie,

- psychické a emočné problémy – problémy so zaspávaním…,

- neschopnosť sa sústrediť, výpadky pamäti,

- zmeny nálady, niekedy sprevádzané depresiou a ďalšími duševnými problémami,

- bolesti hlavy,

- bolesti v rukách a nohách, parestézie,

- novovzniknutá diabetes mellitus a vysoký krvný tlak,

- bolesti na hrudníku a diskomfort na hrudníku,

- vypadavánie vlasov...

Čo si treba dať vyšetriť po prekonaní ochorenia?

Odporúča sa začínať postupne a pomaly a vykonávať fyzickú aktivitu podľa svojho zdravotného stavu. Pred pokračovaním v športových aktivitách by sa malo vykonať dôkladné lekárske vyšetrenie – preventívna, telovýchovno-lekárska prehliadka, pri ktorej sledujeme vplyv fyzickej záťaže na srdce a dýchanie a v prípade negatívneho vyšetrenia sa môžete pomaly vrátiť k plnému tréningu.

Vo vedeckej tlači sa spomína aj problém s chronickým zlyhaním obličiek po Covide, ktorý sa môže objaviť aj mesiace po prekonaní ochorenia. Sú podobné následky možné, aj keď sa človek cíti v poriadku? Je potrebné sa dať vyšetriť aj vtedy, ak sa človek cíti dobre?

Na základe dostupných údajov je u športovcov – ktorí sú mladší bez akýchkoľvek ochorení – menej pravdepodobné, že sa u nich vyskytnú stredne závažné až kritické príznaky z COVID-19. V súčasnosti sú dlhodobé účinky tohto vírusu nejasné, a preto je dôležité pochopiť, ako môžu potenciálne následky infekcie COVID-19 ovplyvniť športovca a aké odporúčania sú potrebné pri návrate do tréningu.

Je dôležité poznamenať, že chápanie COVID-19 sa neustále mení. Cieľom tohto prehľadu je zhrnúť všeobecné zásady, ktoré je potrebné zohľadniť pri vývoji protokolov návratnosti, s vedomím, že konkrétne pokyny sa budú nepochybne vyvíjať v priebehu času.

Akútne a chronické kardiovaskulárne komplikácie sa bežne vyskytujú pri vírusových infekciách, ako je chrípka, súvisiace vírusy SARS a MERS a sprievodné pneumónie. Medzi dokumentované kardiovaskulárne prejavy patrí hypotenzia, arytmie, akútne poškodenie srdca, myokarditída, kardiomyopatia, akútny infarkt myokardu a srdcové zlyhanie. Akútne poškodenie srdca bolo hlásené u 8 – 12% pacientov s COVID-19.

Tieto komplikácie zdôrazňujú potrebu dlhodobého monitorovania kardiovaskulárnych následkov u pacientov po prekonaní COVID-19 sledovaním EKG, echokardiografie, testovanie reakcie srdca na záťaž a meranie srdcových biomarkerov (hladiny troponínu v sére). Treba si uvedomiť, že myokarditída je jednou z hlavných príčin náhlej srdcovej smrti spojenej so športom u skupiny športovcov do 35 rokov.

Treba si uvedomiť, že myokarditída je jednou z hlavných príčin náhlej srdcovej smrti spojenej so športom u skupiny športovcov do 35 rokov.

Kedy po prekonaní ochorenia možno začať znovu športovať?

Prerušenie rutinnej fyzickej činnosti na akejkoľvek úrovni môže mať nepriaznivé účinky na schopnosť športovca udržiavať aeróbnu silu a svalovú silu. Uvádza sa celková strata až 10 % kondície za každý týždeň celkovej nečinnosti, znižuje sa svalová sila a VO2 max. Okrem toho sa preukázalo, že miera straty aeróbnej vytrvalosti a silovej vytrvalosti je vyššia ako miera straty rýchlosti a maximálnej sily, čo je dôležité pri príprave protokolu o návrate športovca k fyzickej aktivite.

Obdobie odpočinku v karanténe je spojené aj s poklesom pružnosti, skrátením a zmenou tonusu vo svaloch a obmedzením rozsahu pohybu športovca, čo môže mať za následok nie optimálny športový výkon a zvýšené riziko zranení.

Z iných vírusových infekcií je známe, že môže dôjsť k vírusovej replikácii zosilnenej počas intenzívnej činnosti, čo má za následok väčšie štrukturálne poškodenie srdcového tkaniva. Vzhľadom k tomu u športovca s pozitívnou COVID-19 infekciou aj bez akýchkoľvek príznakov, by bolo vhodné zdržať sa intenzívneho alebo kondičného cvičenia aspoň 2 týždne. K fyzickej záťaži by sme sa mali vracať veľmi pomaly a po ukončení karantény je vhodné začať cvičiť na 50 % zvyčajnej intenzity a sledovať svoje telo, či sa náhle neobjavia akékoľvek príznaky. Treba robiť len to, čo zvládnete.

Majú ľudia, ktorých trápia alergie či astma, horší priebeh ochorenia?

Z pohľadu získania Covid-19 nie sú títo pacienti až takí rizikoví. V klinických štúdiách sa ukazuje, že zastúpenie alergikov a astmatikov pri výskyte Covid-19 je veľmi nízke. Oveľa nižšie ako pri iných klasických respiračných ochoreniach. Alergici by mali pokračovať vo svojom užívaní dlhodobej liečby vrátane alergénovej imunoterapie, čím držia pod kontrolou alergický zápal a tým sa znižuje riziko aj jednotlivých infekčných ochorení.

A naopak, dá sa povedať, že ľudia športujúci, zdravšie sa stravujúci, zvládajú ochorenie lepšie?

Po náročnej fyzickej záťaži vzniká krátkodobé prechodné obdobie zníženej imunitnej odolnosti (tzv. imunosupresívne okno – „the open window“), ktoré môže pretrvávať v závislosti od dĺžky a intenzity záťaže približne 3–12 hodín.

Pri nedostatočnej regenerácií a opakovanej zníženej odolnosti jedinca môže dôjsť k takzvanému „prekrytiu otvorených okien“ a tým k výraznému zníženiu imunitnej odolnosti organizmu, napr. u vytrvalca po dobehnutí maratónu možno pozorovať pretrvávanie obdobia oslabenej imunitnej odolnosti aj niekoľko dní. To môže byť obzvlášť dôležité, ak existuje trvale zvýšený zápal ako následok COVID-19, pričom takúto imunitnú dysfunkciu možno pripísať indukovanému oxidačnému stavu so zrýchlenou apoptózou neutrofilov a následným účinkom na vrodenú imunitu.

Obdobie po intenzívnych cvičeniach – „open window – otvorené okno“ – vedúce k zvýšenému zápalu, poškodeniu svalov a vyššiemu riziku výskytu infekcií u športovcov, môže skôr vystaviť športovca zvýšenému riziku vzniku infekcie s COVID-19 a pomalšej regenerácie po infekcii. Preto je dôležité dôkladné sledovanie respiračných a kardiologických príznakov po prekonaní infekcie COVID-19.

Ako sú na tom deti? Síce nie sú "cieľovou skupinou" pre Covid, mali ste však prípady, že toto ochorenie prekonali? Ako ho zvládali?

Väčšina detí prekoná infekciu Covid-19 ľahko, niekedy so slabými príznakmi, ale často úplne bez nich. U detí sa v súvislosti s Covid-19 objavujú dva syndrómy, oba sú zriedkavé. Jeden je Kawasakiho choroba a druhý je nový pediatrický multisystémový inflamačný syndróm – PIMS. Ten je známy necelý rok a postihuje deti celosvetovo, kým Kawasakiho choroba sa objavuje najčastejšie v Japonsku – vysoké horúčky, vyrážky na pokožke, silný zápal spojiviek. Ide o nebezpečné ochorenie, ktoré sa u detí objavuje dva a viac týždňov po prekonaní Covid-19. Syndróm má vážny priebeh a je potrebná rýchla liečba. Môže pri ňom dochádzať k zlyhaniu kardiovaskulárneho aj dýchacieho systému. Sprevádzať ho môže zápal srdcového svalu aj pľúc.