Cvicte.sk

Problematika leptínu je veľmi zaujímavou záležitosťou. Nie vždy je však podaná zrozumiteľne, pretože porozumieť kontextu nie je až také jednoduché. Tu sú základné informácie o leptíne, zhrnuté do piatich bodov stručne, jasne a snáď aj zrozumiteľne.

1. Leptín je hormón, ktorý patrí medzi adipokíny a je produkovaný hlavne podkožným tukovým tkanivom. Často sa mu hovorí aj hormón nasýtenia. Je to proteín, ktorý je kódovaný tzv. ob génom. O leptíne sa najviac hovorí v súvislosti s obezitou.

2. Medzi jeho hlavné funkcie patrí stráženie nášho apetítu. Ak je jeho hladina nízka (najmä ráno a všeobecne pri nízkom množstve telesného tuku), dostáva telo signál: "Viac jedz, menej sa hýb." Pri vyššom množstve tohto hormónu (večer a všeobecne pri vyššom množstve telesného tuku) telo dostáva signály, aby toľko nejedlo a viac sa hýbalo. Správna funkcia tohto systému je esenciálna pre udržanie energetickej rovnováhy v našom organizme, teda aby sme neboli príliš chudí ani tuční.

3. Leptín tiež úzko súvisí so spomalením metabolizmu. Ak držíte prísnejšiu diétu a hladujete pri tom, dôjde k fyziologickej adaptácii metabolizmu na tento stav a organizmus sa prepne do "úsporného", teda ukladacieho režimu. V tom tkvie najväčší problém diét. Vo chvíli, keď ich prestanete držať a začnete zase poriadne jesť, telo má niekoľkonásobne vyššiu tendenciu začať si ukladať zásoby v podobe tuku. Pravdepodobne všetko, čo ste zhodili, priberiete späť.

4. Leptín je hormón a viaže sa v tele na príslušné receptory. Tak isto, ako sa môže rozvinúť inzulínová rezistencia, môže sa rozvinúť aj leptínová rezistencia. Telo potom nie je schopné správne reagovať na leptínové signály, dochádza k tzv. desenzibilizácii receptorov a to spôsobuje problém. Telo nedostáva signály, aby nejedlo, lebo má dosť a je neustále poháňané abnormálnym apetítom (typické sú neustále chute a nekontrolovateľné prejedanie).

5. Nekontrolovaný príjem stravy, bohatej hlavne na jednoduché cukry bez výživovej hodnoty, vedie k rozvoju už spomínanej inzulínovej rezistencie a k systémovému zápalu (viď obrázok nižšie). Neustály atak buniek glukózou vedie k ich, laicky povedané, trucovaniu a poškodeniu, a tiež k neochote spolupracovať s inzulínom. Vysoká hladina krvného cukru však nie je pre telo žiaduca, a tak pankreas posiela čoraz väčšie množstvo inzulínu k bunkám, aby sa glykémia opäť znížila. Inzulínovou rezistenciou poškodené bunky a adipocyty sú podnetom pre imunitný systém. Na svoje si prídu imunitné bunky a aj látky, ktoré ďalej podporujú inzulínovú rezistenciu a, bohužiaľ, aj samotný zápal.

Všetky tieto deje môžu viesť k trvalému zvýšeniu hladiny cukru v krvi a rozvoju známeho ochorenia: cukrovky 2. typu. To už je stav, keď sú poškodené aj bunky pankreasu (beta bunky).

Dobrou správou zostáva, že sa to dá vrátiť spať!

V momente, keď začnete športovať, stravovať sa zdravo, vyvážene a racionálne (zahŕňa to aj výrazné obmedzenie jednoduchých cukrov), rezistencia bude na ústupe a váš stav sa celkovo zlepší. Cukrovka má tú nevýhodu, že "nebolí" ako zlomená noha, a tak tendencia ľudí ju riešiť, je často veľmi malá. Najlepšia liečba je v tomto prípade prevencia.

Figure sources:

Timothy J. Kieffer, Joel F. Habener: American Journal of Physiology - Endocrinology and Metabolism Vol. 278 (2000)

B. Antuna-Puente, B. FEVE, S. Fellah, J.-P. Bastard: Diabetes & Metabolism Vol 34 (2008)

Zdroj foto: flickr.com

Ľudia, ktorí čítali tento článok, zaujímajú sa tiež o: 

10 dôvodov, prečo sme často hladní. Ako sa tomu vyhnúť?

Pri nepravidelnej strave, redukčných diétach, tehotenstve, nadmernom športovom výkone vždy vieme, prečo sme hladní.

 

10 tipov, ako odstrániť cukor z jedálnička

Vynechali ste sušienky, sladkú kolu či sladkosti?

 

Ako bojovať proti hladu

Hlad sa veľmi ľahko môže stať nepriateľom.