Cvicte.sk

Stravovacie systémy, ktoré nás privádzajú k lepšiemu zdraviu a podporia vitalitu sú požehnaním. Skvelé je, že je ich celý rad, od makrobiotiky po raw stravu, a že si môžeme vybrať podľa vlastných preferencií. Ale poznáte to: cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami, takže ako čokoľvek iné na tomto svete, aj blahodarné stravovacie koncepty sa môžu u psychicky disponovaných jedinov a pri nebezpečnej zhode okolností zvrtnúť na fanatizmus a deštruktívny patologický prístup.

Od časopisov k akademikom

Boh zvaný Diéta, tak by sa dala opísať porucha príjmu potravy, ktorou podľa odhadov odborníkov trpí do 7 % populácie. Ortorexia alebo orthorexia nervosa sa priraďuje k poruchám príjmu potravy vedľa anorexie a bulímie, len sa ňou experti zaoberajú nejaké dve desaťročia.

Stále je predmetom základných výskumov a zároveň témou, okolo ktorej sa točia odborné spory. Takže v podstate novinka. Prvá štúdia o tejto poruche vyšla vo Švédsku, najviac sa jej pritom venujú v Škandinávii, Taliansku, USA, Turecku a hlavne v Španielsku, kde sa dostala i do školských plánov. Zaujímavé je, že termín ortorexie sa pôvodne objavil v módnych časopisoch, a až potom mu pozornosť venovali akademické kruhy. Nech sa už na ňu experti pozerajú akokoľvek, na vyčlenenie je pádny dôvod. Od najznámejších porúch sa odlišuje a jej liečba má svoje špecifiká. Patologická posadnutosť zdravým jedlom sa totiž rozširuje na celý životný štýl.

Odporúčame prečítať: Naša krv prezrádza, ako sa stravovať

 

Vyliečenie-nevyliečenie…

Niektorí psychiatri varujú: Keď sa anorektik po liečbe upne na niektorý zo stravovacích diétnych systémov, býva považovaný viacmenej za vyliečeného. Ak sa na ňom nestane chorobne závislý, je dobre. V opačnom prípade sa však len pôvodné ochorenie pretransformuje do inej chorobnej formy poruchy príjmu potravy, a to do ortorexie.

Riziko: Maskovanie

Ortorexia má znaky závislsoti a obsedantno-kompulzívnej poruchy. Jej najväčšie nebezpečenstvo spočíva v tom, že býva vnímaná ako prednosť, nie ako zlyhanie. A to samotným postihnutým i jeho okolím. Silnej vôli, starostlivosti o telo a jeho zdraviu spoločnosť tlieska – čo by iní za to dali, keby sa len dokázali umierniť a zdravším stravovaním zlepšiť svoju kondíciu! Na každom rohu predsa vidíme apel na zodpovedný prístup k svojmu zdraviu a boj proti civilizačným chorobám! Preto tiež dokáže sovje patologické stránky dlho maskovať a okoliu, nie to ešte postihnutému jedincovi, trvá, než pochopí, že niečo nie je v poriadku a že potrebuje pomoc. Máloktorý ortorektik si uvedomuje, že si vlastne ubližuje tým, že na jedle stavia nielen starostlivosť o zdravie, ale hlavne svoju sebaúctu a dokonca identitu.

Tip redakcie: Máte podozrenie, že niekto z blízkych trpí ortorexiou? Najlepšia pomoc je tá odborná u psychológov a psychiatrov špecializovaných na liečbu porúch príjmu potravín. Problém je v hlave.

Jedlo ako náboženstvo

Rituály sú základ. Ortorektici jedlo uctievajú, preto si vytvárajú rituály, prípadne celé ich systémy, ktorých porušenie považujú za hriech. Takým rituálom môže byť prežúvanie každého sústa päťdesiatkrát, jedlo bez rušenia – najlepšie osamote, žehnanie, následne meditácia. Tiež zvyšujú nároky. Keď ovládnu svoje vlastné prikázania, pritvrdzujú, chcú jednoducho viac. Takže sa napríklad snažia zjesť čerstvo odtrhnutú zeleninu rýchlejšie než skôr, k odmietaniu geneticky modifikovaných potravín pridajú bio produkty, tie následne obmedzia na prísne lokálne a skončia trebárs pri tom, že začnú potraviny pre svoju vlastnú potrebu sami pestovať. A teraz pozor. Na takom rozhodnutí nie je nič patologické, ak ho nesprevádza fanatizmus a depresia až hlboká úzkosť v prípade, že na tanier dostane potravinu z iného než „čistého“ zdroja. Ortorektik môže skončiť ako anorektik – úplne vylúči zo svojho jedálnička väčšinu potravín, pritom akosi mimochodom významne zníži príjem potravy a začne trpieť podvýživou. Potrava sa stáva náboženstvom stručne vyjadreným: Ortorektici nevzdávajú vďačnosť za jedlo Bohu, ich úcta patrí pokrmu samotnému, pretože sa im do podvedomia vtesnala predstava, že jedlo ich ochráni. Pred chorobami, svetom, sebou samými a snáď i pred smrťou. Je pre nich ilúziou bezpečia.

Tip redakcie: Dajte si pozor, komu nadšene potľapkávate po ramene a obdivujete jeho vôľu striktne dodržiavať prísne diétne pravidlá a podriadiť im celý život. Ak ho má niekto za jediný recept na zdravie a šťastie, chýba mu tolerancia voči iným možnostiam a na získanie následníkov používa manipulatívne metódy, preč od neho. Zdravie predsa rovná sa vitalita a psychická pohoda.

Odporúčame prečítať: Bielkovinové diéty zažívajú svoj boom. Sú vhodné? 

 

Ortorexia, anorexia a bulímia

Poruchy príjmu potravy môžu prerásť jedna v druhú!

• Ortorektici sú na svoj prístup hrdí rovnako ako väčšina anorektikov, vlastná schopnosť sebekázne ich fascinuje. Naopak, bulimici sa za ňu hanbia.
• Ortorektici svoju váhu príliš neriešia a na rozdiel od anorektikov ju úmyselne neznižujú.
• Ortorektici svoj obľúbený stravovací systém vehementne vnucujú ostatným, anorektici ho skrývajú.
• Ortorektikov a anorektikov spája perfekcionizmus, potreba kontrolovať seba i druhých, potreba ochrany a vnútornej čistoty, pocit nadradenosti, jedinečnosti.  
• Ortorektik rovnako ako bulimik môže trpieť vlnami prejedania sa, v jeho prípade však „nezdravou, nečistou stravou“.  
• Prehrešky pri nedodržaní stanovených pravidiel sú pre všetky tri poruchy príjmu potravy výrazom zlyhania, pošpinenia, sprevádza ich sebaobviňovanie a intenzívny pocit hanby, často depresie, úzkosť.  

Keď sa zvrtne…

• Diéta podľa krnvých skupín – je v prvej línii rizikových konceptov. Striktný podrobný návod na stravovanie i ďalšie aktivity vrátane pohybových môže pomerne ľahko viesť k patologickej kontrole nad všetkými stránkami života.
• Potravinové alergie a intolerancia – odmietanie nielen potravín, na ktoré má jedinec dokázanú alergiu, ale aj len tých „podozrivých“, a nepríjemné telesné reakcie už len pri pohľade na ne môžu byť psychosomatického pôvodu. Stojí za tým väčšinou túžba po dokonalosti.
• Raw strava – vyznávači raw stravy túžia po anjelskej čistote a ľahkosti. Extrém v hlave ortorektika: Naivná túžba prežívať s minimom potravín „na vzduchu“. Odmietanie sveta a telesnosti ako špinavých záležitostí, návrat k súladu s prírodou je predovšetkým na duchovnej úrovni. Znalci duše za tým vidia hlavne nezvládnuteľný strach a potrebu odriekania si.
• Makrobiotika – ortorektika láka sofistikovaným komplexným konceptom a snahou o zdokonaľovanie. Priťahuje vážnych plánovačov a praktikov. Zatiaľ čo makrobiotik hľadá harmóniu, ortorektik ju, očarený spiritualitou, zamieňa za jedlo.
• Bielkovinová diéta – dokáže pohltiť hlavne tých, ktorí apriori odmietajú západnú medicínu a empirické poznatky o význame obilnín. Jej ctitelia túžia po návrate k prirodzenosti na telesnej úrovni.
• Protiplesňová diéta – zjednodušujúci prístup, keď ortorektik vidí za svojimi problémami jedinú príčinu, a to plesne, na ktoré zameria svoju pozornosť a opomenie všetko ostatné.
• Potravinové doplnky – dodávajú pocit bezpečia, ktorý ortorektikom nedokáže poskytnúť potrava, často odmietanie konvenčných prostriedkov liečby a udržania zdravia.