P. M. Turiničová: Aj s histamínovou intoleranciou vediem plnohodnotný život
Histamínová intolerancia trápi čoraz viac ľudí. Čo by sme o nej mali vedieť?
Odpovede nielen na tieto otázky vám dá Patrícia Molnárová Turiničová, ktorá trpí histamínovou intoleranciou. Avšak ako prezradí ona sama, už dávnejšie sa s ňou skamarátila a vedie takmer plnohodnotný život. Dokonca vďaka HIT si splnila sen a vydala knižku s receptami, ktoré sú stvorené pre histaminikov. Poďme však poporiadku.
Trpíte histamínovou intoleranciou. Ako by ste ju čo najjednoduchšie charakterizovali?
Histamínová intolerancia (HIT) sa často javí ako alergia, a preto ju mnohí za alergiu aj považujú. Ako však vyplýva už z názvu, o alergiu nejde. Ide o poruchu, ktorá je charakterizovaná nedostatočnou schopnosťou organizmu rozkladať nahromadený histamín v tele. Ten prijímame v strave a telo histaminika ho nedokáže dostatočne rýchlo spracovať, preto reaguje príznakmi, ktoré sú podobné alergii. Jedná sa o opuchy, svrbenie, tráviace ťažkosti, migrény a mnohé ďalšie. U mňa boli a stále aj sú najčastejšími reakciami tráviace ťažkosti a migrény, no na určité potraviny, resp. skôr na potravinové aditíva, reaguje aj moja ústna dutina a to vznikom pľuzgierov, áft a podobne. Zo začiatku som mala aj veľké problémy s vertigom, čiže točením hlavy.
Histamín je teda normálnou súčasťou ľudského tela.
Histamín je biogénny amín a telo si ho z časti vytvára samo, alebo ho prijíma potravou. V potravinách je jeho výskyt prirodzený, pričom každá potravina obsahuje iné množstvo, preto rozoznávame tzv. vysokohistamínové a nízkohistamínové potraviny. Okrem toho sa histamín zvyšuje nesprávnym skladovaním, zretím a pôsobením mikroorganizmov, ale aj stresom, fyzickou vyčerpanosťou či nesprávnou životosprávou.
Ako sa HIT diagnostikuje, keďže príznaky môžu byť u každého človeka iné?
HIT sa diagnostikuje veľmi ťažko, a dokonca je vo vysokom percentuálnom zastúpení diagnostikovaná nesprávne. Momentálne sa považuje za pomerne „moderné ochorenie", ktoré sa diagnostikuje takmer každému druhému človeku, no po pravej príčine sa nepátra. HIT je totiž často iba sekundárnym problémom, ktorý „vyskočí" pretože ten primárny nie je riešený, ako napr. celiakia, alergia na mliečnu bielkovinu, SIBO – syndróm bakteriálneho prerastania čreva a iné.
Ako ste sa k diagnóze dopracovali vy?
Ja som si tiež, podobne ako mnoho iných ľudí, prešla dlhou cestou, ktorá viedla od magnetickej rezonancie cez tipovanie lekárov, že mám problémy s krčnou chrbticou či so sluchovým aparátom až po rôzne ďalšie vyšetrenia. HIT mi diagnostikovali v roku 2015, no až po niekoľkých týždňoch som prišla na príčinu, ktorá mi robila ešte väčšie ťažkosti ako samotná histamínová intolerancia. Bola ňou kravská mliečna bielkovina. Odkedy som mliečne produkty úplne vylúčila, cítim sa neporovnateľne lepšie.
Ak má človek podozrenie na HIT, odporúčate mu vyskúšať diétu s nízkym obsahom histamínu, alebo to radšej riešiť s lekárom?
Ja osobne som vždy skôr za návštevu odborníka. Keďže sama nie som lekárkou ani žiadnou výživovou poradkyňou, na svojom blogu radím IBA z vlastných skúseností a na základe toho, čím som si sama prešla, alebo čo som si naštudovala. Ako som však spomínala vyššie, HIT môže mať omnoho vážnejšie skryté príčiny a myslím si, že preto nie je samodiagnostika na mieste. Samozrejme, ak človek vyskúša eliminovať najväčšie histamínové „bomby", ublížiť si nemôže. Len pozor na to, čo skutočne vylúči! Internet je plný zoznamov, ktoré sú irelevantné a na základe nich potom ľudia zo svojej stravy vylučujú aj to, čo by nemuseli. To následne vedie k tomu, že histaminici sa sťažujú, že môžu jesť maximálne 10 potravín dokola, čo vôbec nie je pravda!
Keď sa človek dozvie, že trpí HIT, je najdôležitejšie vylúčiť potraviny s vysokým obsahom histamínu. Ako postupovať a zvládnuť to čo najlepšie?
Presne tak, mali by sa vylúčiť potraviny s vysokým obsahom histamínu, ako napr. fermentované produkty, kyslú kapustu, prezreté ovocie atď, ďalej potraviny, ktoré do nášho jedálnička nepatria vôbec, čiže polotovary a potraviny so zbytočnými pridanými farbivami, konzervantmi či ochucovadlami, ale pozor si treba dávať aj na histamínové liberátory (napr. citrusy) a blokátory ( napr. alkohol). Okrem toho je hlavnou zásadou čerstvosť! Všetko, čo zreje, fermentuje alebo kvasí, je pri tejto intolerancii nevhodné. Preto sa kladie extrémny dôraz na to, aby bolo mäso čo najčerstvejšie, aby boli vajcia domáce a takisto, samozrejme, čerstvé, aby ovocie a zelenina nezačali podliehať hnilobe, resp., aby neboli prezreté (banán s hnedými škvrnami je nevhodný, pričom krásny žltý banán je pri HIT obvykle dobre tolerovaný).
O histamínovej intolerancii je známe, že to, čo jednému človeku robí veľké problémy, druhému môže spôsobovať len minimálne, alebo žiadne. Oplatí sa v tomto smere viesť si stravovací denník, do ktorého si človek zapisuje skonzumované potraviny a prípadné symptómy?
Stravovací denník zmysel určite má. Ja si ho vediem dodnes. Samozrejme, aktuálne si už nezapisujem všetko ako na začiatku. Dnes si zaznamenávam skôr to, čo mi nesadlo, teda som mala nejakú reakciu a potom si raz za poloroka spravím sumár, kde si spíšem, čo mi kedy spôsobilo aké ťažkosti. Takto som po rokoch napríklad prišla na to, že pľuzgiere na jazyku sa mi tvoria po väčšom množstve kyslého ovocia. Jednu mandarínku počas Vianoc znesiem, no akonáhle si ju dám 2 – 3 dni po sebe, už sa to prejaví. HIT je vo veľkej miere o spoznávaní svojho tela. Preto neexistujú dvaja histaminici, ktorí by mali totožné reakcie a je dôležité nastaviť si svoj vlastný jedálniček. Ľudia často na fórach zisťujú, „čo môžu" a nevedia pochopiť, že ak to jeden môže, neznamená to automaticky, že to môže aj ten druhý a naopak.
Čo všetko má vplyv na hladinu histamínu v tele okrem voľby potravín?
Toto som už spomenula, ale ešte môžem doplniť, že, samozrejme, záleží aj na kvalite potravín. V mojej knihe som tomu venovala jednu celú kapitolu, kde vysvetľujem, že je nevhodné používať napríklad rafinované oleje, jódovanú soľ či komerčné koreniace zmesi. Správna príprava potravín je takisto dôležitá, no ešte dôležitejšie je skladovanie. Pri HIT som sa naučila variť toľko, koľko zjeme. A ak aj náhodou niečo zostane, zje sa to maximálne večer, samozrejme, iba ak nejde o potraviny rýchlo podliehajúce skaze, ako mäso, ryby, huby a podobne, alebo sa to zamrazí. Mrazenie je totiž pri HIT najlepšou voľbou, ako zabrániť tvorbe histamínu. To znamená, že keď sa zviera zabije, najvhodnejšie je mäso hneď pripraviť na konzumáciu, alebo ho okamžite zamraziť. Histamín sa totiž v mŕtvom zvierati tvorí veľmi rýchlo, a preto mäso vyložené na chladiacom pulte, ktoré tam je možno iba jeden deň a pre zdravého jedinca by bolo stále považované za čerstvé, je pre histaminikov nevhodné.
Počula som, že množstvo histamínu sa zvyšuje aj ohrievaním jedál. Je to pravda?
Je to absolútny nezmysel! Histamín sa môže zvyšovať tým, že sa v danej potravine státím rozmnožujú baktérie, preto je najvhodnejšie variť vždy čerstvo a neskladovať napríklad guláš štyri dni, ako to kedysi robili naše staré mamy.
Akú rolu zohráva pri HIT psychika?
Psychika zohráva jednu z najdôležitejších úloh pri HIT. Histamín sa zvyšuje vplyvom stresu, a dokonca sa eviduje mnoho prípadov, kedy HIT diagnostikovali človeku, ktorý si prešiel nejakou náročnejšou životnou etapou (úmrtie v rodine, rozvod, štátnice a pod.). Poviem vám úprimne a z vlastnej skúsenosti, kým nedáte do poriadku váš psychický stav, nečakajte zázraky v liečbe tohto ochorenia.
Viem o vás, že ste aj autorkou knihy HIT je zdravo žiť. Čo vás viedlo k jej napísaniu?
Kuchársku knihu som chcela napísať ešte za čias, keď som sa amatérsky venovala cukrárstvu. Potom prišla HIT a ja som si po rokoch s touto intoleranciou povedala, že teraz je ten správny čas. Nenapísala som totiž iba nejakú obyčajnú kuchárku, ale knihu, ktorou pomôžem mnohým, ktorí tápu tak isto, ako som kedysi tápala ja. Informácií o HIT je totiž stále pomerne málo a sama spomínam na to, ako som sa natrápila, kým som sa s HIT „skamarátila“.
Diskusia k článku - P. M. Turiničová: Aj s histamínovou intoleranciou vediem plnohodnotný život