Cvicte.sk

Myslím si, že sa so mnou nikto nebude hádať, keď napíšem, že hlavným nepriateľom, aspoň v oblasti výživy v rozvinutých štátoch, je nadmerná konzumácia CUKRU (respektíve hlavne jednoduchých rafinovaných cukrov). Neustále stúpa počet ľudí trpiacich obezitou a s tým súvisiacimi kardiovaskulárnymi ochoreniami a cukrovkou druhého typu.

Odporúčame prečítať: Éčka, ktoré škodia. Poznáte ich? 

Už niekoľko rokov sa teda výskumníci predbiehajú vo vymýšľaní nových a nových metód, ako umožniť ľuďom užívať si "to isté" v rovnakom množstve, ale bez rizika nadmernej konzumácie kalórií (napríklad extra venti vanilla frappuccino s 50 g cukru zredukovať na 5 g cukru tak, aby malo rovnakú chuť a tretinové množstvo kalórií). Hlavné slovo tu teda dostávajú umelá (nekalorické) sladidlá. Používanie umelých sladidiel (skratkou AS, z anglického "artificial sweeteners") v posledných rokoch výrazne vzrástlo: ako u detí, tak aj u dospelých. Myslím si, že hlavne obľuba sladkých limonád si vyžiadala intenzívnejšie výskumy v tejto oblasti. Snaha uviesť na trh ďalšie a zase o niečo lepšie typy AS je čím ďalej tým väčšia. Bývajú 30-krát až 13 000-krát sladšie než klasický repný cukor a ich použitie umožňuje výrobcom označiť danú potravinu ako "bez cukru", "0% pridaného cukru" alebo "light". Mylná je však predstava, že takýchto potravín vlastne môžeme zjesť dvojnásobok, pretože predsa neobsahujú cukor...

Z toho prirodzene vyplýva otázka, ako tieto umelá sladidlá pôsobia na človeka, aké majú pozitívne účinky na zdravie, ale aj či zvýšená konzumácia nemôže mať nejaký negatívny vplyv (spôsobovať choroby a pod.) Štúdií na túto tému sa v posledných rokoch vykonalo mnoho. Napr. taký cyklamát (E952), jedno z prvých nekalorických sladidiel, bol v USA pár rokov po uvedení na trh zakázaný (1969). Štúdie na myšiach potvrdili karcinogénne účinky tejto látky. V EÚ je však stále povolený. Podobných rozdielov v zákonoch jednotlivých štátov je veľa.
Je potrebné zvýšiť informovanosť verejnosti (to, samozrejme, neplatí len pri AS). Zodpovedné inštitúcie, samozrejme, vydávajú vyhlášky o povolených množstvách, možných rizikách a potenciálnych zdravotných dopadoch, avšak kontakt medzi výskumom a laickou verejnosťou nie je úplne dokonalý. Preto dávam do pozornosti vedecky podložené fakty jednoduchou a stručnou formou. Vybrala som 5 najrozšírenejších.

Odporúčame prečítať: 5 vecí, na ktoré si dať "bacha" pri nákupe potravín

Umelé sladidlá: Základné fakty a aktuálný status

Sacharín (E 954)

Sacharín je jedno z najstarších sladidiel a na trhu sa objavuje viac ako 100 rokov (bol objavený v 19. storočí. Má 200-700 ráz sladšiu chuť ako repný cukor a bežne sa používa pri výrobe nápojov (tzv. "soft drinks"), džemov, cukroviniek, žuvačiek a pod. Už menej sa však vie, že sa používa aj pri výrobe liečiv a suplementov. V gastrointestinálnom trakte sa sacharín nemetabolizuje, takže nedochádza k ovplyvňovaniu hladiny inzulínu, čo je žiaduce hlavne u diabetikov, preto sa bohato používa pri výrobe DIA potravín. Odporúča sa neprekročiť dennú dávku 5 mg/ kg hmotnosti človeka, čo je celkom vysoká hranica a pri normálnej strave ju určite len tak nedosiahnete.
Za zmienku určite stojí fakt, že je podozrivý z karcinogénnych účinkov. Na základe niekoľkých štúdií na myšiach bol zaradený na list potenciálnych karcinogénov. Po spochybnení týchto účinkov u ľudí bol však v r. 2000 zase z listu odstránený.

Aktuálny status: Vzhľadom k nedostatočnému počtu dôkazov o jeho karcinogénnych účinkoch na človeka je považovaný za bezpečnú látku.

Aspartám (E951)

Aspartám je ďalšie zo sladidiel, ktoré boli objavené už pred desiatkami rokov. Chemicky sa jedná o tzv. metylester dipeptidu, ktorý je zložený z dvoch aminokyselín: fenylalanínu a kyseliny asparágovej. Jeho kalorická hodnota preto nie je nulová, ale 4 kcal/g. Aspartám je 200-krát sladší ako repný cukor, takže je ho treba v neporovnateľne menšom množstve a jeho kalorická hodnota je zanedbateľná. Odporúča sa neprekročiť dennú dávku 50 mg/kg hmotnosti človeka. Ako sladidlo sa pridáva do nápojov, jogurtov, cukroviniek a pod. Navyše sa predáva často v tabletkách na sladenie čaju a kávy. Rovnako ako sacharín neovplyvňuje hladinu inzulínu v krvi. Aspartám sa v gastrointestinálnom trakte metabolizuje na fenylalanín, kyselinu asparágovú a metanol. Preto pre ľudí, ktorí trpia fenylketonúriou, je toto sladidlo tabu (často si môžete všimnúť na obaloch žuvačiek vety: Obsahuje zdroj fenylalanínu. Povinnosť informovať spotrebiteľa je daná zákonom.). Otázka bezpečnosti tejto látky nie je jednoznačná, podobne ako pri sacharíne. Ako vedľajšie účinky konzumácie aspartámu sa uvádzajú malátnosť, nechutenstvo, bolesti hlavy a pod. Bolo vykonaných nespočetné množstvo výskumov na myšiach a potkaních modeloch, ale žiadny nebol jednoznačne preukázaný.
 

Aktuálny status: Aspartám zostáva jedným z najviac kontroverzných, ale zároveň najviac používaných umelých sladidiel. Neboli jednoznačne preukázané jeho negatívne účinky na zdravie človeka.

Acesulfam-K (E 950)

Táto látka bola objavená v 70. rokoch 20. storočia a je asi 200-krát sladšia ako repný cukor. Jedná sa o stabilnú látku, takže ani pri vysokých teplotách nedochádza k jej znehodnoteniu, preto sa používa pri pečení a varení. Odporúča sa neprekročiť dennú dávku 15 mg/kg hmotnosti človeka, čo opäť nie je problém. Často sa používa v kombinácii so sukralózou alebo aspartamom, pretože sám o sebe nemá úplne "lahodnú" chuť. Acesulfam-K patrí k tým "poslušnejším" sladidlám a nie je podozrivý z karcinogénnych účinkov. Pravdou však je, že v USA bol dvakrát navrhovaný na zaradenie do dôkladných testov. Rozsiahle štúdie však ešte neboli vykonané.


Aktuálny status: Chuťovo nie príliš lákavé umelé sladidlo bez preukázaných negatívnych účinkov na človeka.

Sukralóza

Chuťovo veľmi podobná repnému cukru, takmer 600-krát sladšia, nevstrebávajúca sa v GI - tieto vlastnosti robia zo sukralózy veľmi obľúbené umelé sladidlo. Používa sa vo viac ako 80-tich štátoch sveta, pričom v USA sa používa na sladenie takmer 4000 potravín a nápojov. Na základe mnohých testov možno povedať, že táto látka nemá žiadne toxické ani karcinogénne účinky, ale ako pri všetkých sladidlách, tak aj pri sukralóze sa objavili výroky ohľadom negatívnych účinkov na zdravie človeka: hlavne nežiaduce ovplyvnenie črevnej mikroflóry. Štúdia však bola označená za vedecky neplatnú a nepodloženú kvalitným výskumom. Ďalšie štúdie pripisujú tomuto sladidlu vedľajšie účinky v podobe bolestí hlavy a migrén.

Aktuálny status: Vzhľadom k prevahe pozitívnych vlastností sa sukralóza používa vo veľkej miere pri výrobe potravín pre deti (ako prostriedok proti detskej obezite). Na základe mnohých výskumov možno povedať, že sa jedná o látku bezpečnú, bez negatívnych vplyvov na človeka.

Stévia

Stévia je tzv. glykozid, ktorý sa izoluje z rastliny Stevia Rebaudiana Bertoni. Používa sa hlavne do nápojov a žuvačiek. Neboli pri nej zatiaľ preukázané žiadne negatívne účinky na zdravie človeka a zdá sa, že má jednu bonusovú vlastnosť navyše. V rámci štúdie boli konzumentom podávané dávky stévie, aspartámu a repného cukru. Následne bola sledovaná hladina glukózy a inzulínu v tele. Preukázalo sa, že po konzumácii stévie výrazne klesla hladina inzulínu v krvi, čo možno do budúcnosti sľubuje použitie tejto látky pri liečbe cukrovky.

Ani stévia však nemala cestu na trh jednoduchú. Do roku 1994 bola označovaná ako nebezpečná látka. O rok neskôr sa povolila na liečebné účely, ale až v roku 2006 bola na základe odporúčaní WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) opäť uvedená na trh. 

Aktuálny status: V Japonsku sa táto látka používa viac ako 30 rokov a neobjavili sa zatiaľ žiadne komplikácie. Na základe niekoľkých štúdií boli dokázané pozitívne účinky na zdravie človeka: najmä zníženie prejavov cukrovky. Výsledky niektorých štúdií však naznačujú mutagénne účinky, ktoré však neboli u človeka preukázané.

Záver...

Po prečítaní týchto riadkov si môžete povedať, že ste sa vlastne nedozvedeli nič nové. Áno, je to tak. Všetky umelé sladidlá sú kontroverzné. Karcinogénne, mutagénne ani iné vedľajšie účinky neboli u týchto látok jednoznačne preukázané.

Podľa môjho názoru by sme týchto látok mali konzumovať čo najmenej. Pri správnej strave a rozumnom príjme cukru produkty s nekalorickými sladidlami vlastne ani nepotrebujeme. A čo keď o týždeň zverejnia štúdiu, ktorá niektoré z týchto účinkov preukáže? 

Samozrejme, že každý občas žuje žuvačku, alebo si dá nejaký ten cukrík, kolu a pod. Keď je to v rozumnej miere a nie 3 litre každý deň, niet sa čoho obávať. Pri vyššej spotrebe však treba opatrnosť. 

Pre úplnosť tu uvádzam články, z ktorých som čerpala:

Weihrauch MR: Artificial sweeteners - do they bear a Carcinogenic risk ?, Ann Oncol 15 (2004)

Mukherjee M .: Sugar content in artificial Sweetener, Adv Appl Sci Res 2 (2011)

Anton SD: Effects of stevia, aspartam, and Sucralose on food intake, SATIETY, and postprandial glucose and insulin levels, Appetite 55 (2010)

International Food Information Council foundation 2010: Everything you need to know about Sucralose

Bigal M. E: Migraine triggered by Sucralose: A case report, Headache 46 (2006)

Non-nutritive sweeteners: Review and update, Nutrition 29 (2013)