Cvicte.sk

Áno, je to najobyčajnejšie, no pritom pre mnohých to najťažšie riešenie. Robo funguje v zmenenom režime už niekoľko rokov a výsledok môžete vidieť aj na fotografiách.

K cvičeniu si najčastejšie formujeme vzťah už v škole na hodinách telesnej výchovy. Teba bavili? Aký si býval žiak?

Zdatný!

Mal som však už vtedy na to aj postavu, dobre som behal, lebo som mal dlhé nohy, išli mi aj krátke trate aj legendárne dvanásťminútovky. Získal som strieborný aj zlatý detský odznak zdatnosti :). Pomáhalo mi aj to, že som bol vyšší ako moji spolužiaci, už ako ôsmak som pôsobil skoro dospelo. Zvláštne, že mi akurát nikdy nešiel futbal.

Mal si vôbec niekedy potrebu upraviť si váhu či vyrysovať telo cvičením?

Chcel som mať dobrú postavu, no nie takú akú majú kulturisti. Páči sa mi telo vyšportované, atletické. V puberte som preto hrával basketbal (keďže mi ten futbal nešiel), keď som sa dostal na konzervatórium v Bratislave, objavil som na internáte fitness centrum a začal cvičiť s činkami. Nemusel som nikdy cvičiť preto, že by som mal nadváhu, len som si chcel udržať atletickú postavu. A to sa mi aj podarilo.

Pred pár rokmi si dokonca zmenil aj spôsob stravovania. Pre aký prístup si sa rozhodol?

Bolo to skôr rozhodnutie mojej manželky Katky. Dlho pracovala v hektickom prostredí reklamnej agentúry, až si povedala, že stačilo a že vnútorný pokoj je pre ňu dôležitejší. Dnes je učiteľkou na základnej škole v obci neďaleko Bratislavy, kde bývame a v rámci zmeny životných priorít prešla aj na zdravé stravovanie. Ja som sa len pridal :).

K môjmu dennému rituálu tak patrí liter vody hneď ráno nalačno a cez deň ďalšie tri až štyri litre. Hoci ako muzikant veľa cestujem a bývam v hoteloch, radikálne som obmedzil stravovanie v reštauráciách – varíme doma a vieme z čoho. Suroviny nakupujeme na overených farmách v okolí, mäso máme tiež z dobrých zdrojov. Od raňajok až po večeru vieme presne, čo vkladáme do úst. Keď už musím ísť do reštaurácie, vyberám si tie, o ktorých viem, že majú kvalitný sortiment surovín.

Prejavilo sa to aj na tvojom zdraví?

Áno, mal som problém s krvou, diagnózu s komplikovaným názvom „znížená agregabilita trombocytov“. Vďaka zmene v stravovaní sa všetko vyriešilo.

Máš čas aj na cvičenie?

Áno, nepreháňam to, no cvičím doma v malej telocvični, ktorú som si tam zariadil. Mám tam hlavne jednoručné činky, lavičku a stepper – na ňom začínam dvadsaťminútovkou takmer každé ráno. V tomto období som prešiel na „letný režim“, pri dome máme záhradu, tak v nej niekedy behám. Pribudol nám do nej bazén, takže môj recept na dobrý pocit a dobrú kondíciu je „slnko, vzduch a voda“.

Kolektívnym športom sa teda už nevenuješ?

Mám rád tenis. Dokonca som po piatich rokoch, čo bývame v Dunajskej Lužnej, zistil, že päťsto metrov od nás je tenisová hala. Trénujú ma Peter a Jozef Vajdovci, synovci Mariána Vajdu, ktorý zas trénuje Novaka Djokoviča. Na jednom zápase som si však uhnal tenisový lakeť a bol som na polroka nepoužiteľný, takže si už dávam pozor. Doprajem si hodinu tenisu 2 až 3 krát týždenne.

Takže ti radikálna zmena v stravovacích návykoch a prechod na „šalátiky“ neprekáža?

Práveže som veľmi spokojný, dokonca naše stravovanie stále vylepšujeme. Máme nášho „poradcu“, za ktorým chodievame až k Novým Zámkom, na základe jeho odporúčaní sme prešli aj na reverznú osmózu a kúpili sme si aj ionizátor vody. Áno, odštartovala to moja žena a pomerne radikálne prehlásila, že nebude kvôli tomu variť niečo iné pre seba a niečo iné pre mňa, a tak som sa prispôsobil :). Ale neľutujem. Mám 41 rokov a cítim sa výborne!

Je to určite aj vďaka mojej vnútornej pohode a tú mám zas vďaka tomu, že robím to, čo ma baví. To, čo dávame do tela ako stravu, je veľmi dôležité, no aj v hlave musí mať človek poriadok. Ja v nej napríklad neskladujem nepríjemné veci, pamätám si len tie príjemné. Každé ráno sa zobúdzam s pocitom, že ma čaká koncert alebo nahrávanie alebo vymýšľanie nových pesničiek. Vďaka hudbe som šťastný. A mám aj ženu, ktorá ma robí šťastným. Aj tým, že mi zdravo varí:).

Zdroj foto: MAKO HINDY/MASAHIfilms