Cvicte.sk

My sme sa o  Food Revolution Day rozprávali s Janicou Lacovou a Anetou Orosi, ambasádorkami Jamieho Olivera, ktoré šíria osvetu zdravého stravovania a edukujú Slovákov, aby jedli zdravšie.

Tento rok sa koná druhý Food Revolution Day na Slovensku, tretí na medzinárodnej úrovni. V  čom bude tento ročník iný?

Janica: Iba tým, že sa na druhý deň otvára naša Škola varenia v Starej Tržnici. :)

Aneta: Tento rok ho robíme vlastne dve. Minulý rok ho ešte Janica organizovala sama. Ja som ambasádorkou až od minulého leta. Snažili sme sa pripraviť ho tak, aby mal  dopad na ešte širšiu spoločnosť.

Zapája sa do projektu viac škôl a iných inštitúcií?

Janica: Minulý rok už inštitúcie zaznamenali, že sa niečo takéto dialo, ale skôr až po konaní sa ohlásili školy, škôlky a pod. s  tým, že budúci rok sa zapoja aj oni. Hlavne sme to teraz plánovali skôr. Tento rok sa snažíme komunikovať už mesiac, dva, ak nie viac, aby sme zachytili širšiu verejnosť. Prihlásilo sa oveľa viac škôl a škôlok, čo bol hlavný zámer. Program teda bude nielen v  Bratislave, ale po celom Slovensku.

Aneta: Ale zapájajú sa aj firmy, domácnosti, bežní ľudia, rozličné komunity.

Máte spätnú väzbu, či sa  stravovanie v určitých inštitúciach zmenilo k  zdravšiemu?

Aneta: Práve tento rok sa snažíme využiť spätnú väzbu škôl a škôlok na to, aby sme vytvorili správu zo stavu, ako sa táto vec v  školskom stravovaní má, ako to funguje, čo by sa prípadne mohlo zlepšiť a osloviť orgány, zainteresované skupiny, ktoré by možno mohli pomôcť niečo urobiť.

Janica: Food Revolution Day by mal byť základom pre zmeny, čiže týmto dňom by to nemalo skončiť, ale začať.

Pripravujú sa teda určité kroky smerom k  školstvu a  kompetentným orgánom za účelom zmien v stravovaní? Sama mám dieťa v  škôlke, a keď som videla prvý týždeň ich jedálniček, bolo mi do plaču.

Janica: Nás oslovujú rodičia s  podobnými požiadavkami, ako si povedala ty. Vzniká tlak z tejto strany. Existuje ambícia, podať návrh na zmeny, čo sa týka vyhlášky stravovania školských zariadení. Dokonca minulý rok už s návrhmi na zmeny začala „martinská iniciatíva“, spoločnosť fungujúca v Martine, ktorá hovorí o  tom, že by chceli presadiť vegetariánstvo do školských jedální a dať tak možnosť voľby. V normách je stanovené, koľko mäsa majú deti zjesť, v akej dávke a  koľkokrát týždenne, ale veľakrát sa to porušuje. Mäso je na dennom poriadku. Je tu tlak z  viacerých strán, aby sa zmeny urobili.

Aneta: Problém je ten, že tie normy sa neupravujú. Tak, ako sa zadali niekoľko rokov, alebo desiatok rokov dozadu, tak sa stále zachovávajú a  nič sa v  tomto smere nevyvíja. Tým, že doba ide dopredu, potraviny sú iné, samozrejme, malo by to ísť ruka v  ruke. Žiaľ, na tieto veci sa zabúda alebo na to nie sú prostriedky. Tu sa teda snažíme niečo robiť.

Aká je šanca, že sa nejaké zmeny udejú?

Aneta: V  prvom rade je dôležité zmeniť myslenie ľudí. Ľudia musia zmeniť postoj, aby si to uvedomili. Jednak tí, čo tie normy vytvárajú a  ďalej tí, čo podľa tých receptúr varia. Je potrebné vzdelávať personál a  meniť myslenie ľudí k  tomu, aby si uvedomovali, že je dôležité na stravu u  detí klásť väčší dôraz, pretože to bude mať negatívny dopad na ich budúci vývoj.

Ktoré kľúčové veci by sa mali v  stravovaní detí zmeniť?

Aneta: V prvom rade zaradiť do stravy viac zeleniny a  viac variť z farmárskych a lokálnych zdrojov. Problém je aj v  tom, že sú firmy, ktoré dodávajú tovar na základe zmlúv a dodávajú jedlo, ktoré je nanormované, v balíčkoch podľa hmotnosti, čiže polotovary.

Janica: Pani kuchárky v kuchyni majú receptúry, nastavené podľa noriem a keby mali tvoriť niečo navyše, je to aj robota navyše. Ja to chápem, že nie sú zrovna motivované platom a to je ďalší problém. Argumentom, ktorý počúvame je, že napríklad farmárske potraviny sú drahšie.

Často počúvame, že zdravé stravovanie je drahšie

Aneta: Pravda je taká, že ušetríte inde. Závisí tiež aké potraviny si vyberiete, kam chodíte nakupovať a aké množstvá. Hlavný problém je v tom, že sa to dlho neriešilo, ten problém je akumulovaný, a preto sa tým ľuďom nechce. Zmena bolí. Ľudia to vyslovene nemajú radi.

Poznáte pozitívne prípady, kedy došlo k  zmene stravovania v štátnych škôlkach a  školách?

Janica: V  štátnych inštitúciách je to ťažké. Komunikujeme s jednou vedúcou školskej jedálne, ktorá robí v  štátnej škole. Tvrdí, že hlavným problémom sú financie, že nízky rozpočet nepokrýva ani náklady na základné čistiace prostriedky a  nie ešte na to, aby si mohli dovoliť robiť nejaké zmeny. Problémom číslo jedna sú financie. Rozpočet je neskutočne nízky a  ona sama mi povedala, aby mohli nejaké zmeny nastať, musela by každá škola mať nejakého svojho sponzora, ktorý by im mesačne dával peniaze na to, aby mohli tieto zmeny aj realizovať.

Odporúčame: Medzinárodným receptom Food Revolution Day 2014 je farebný šalátový wrap

Aké budú vaše argumenty pri presadzovaní zmien?

Janica: Bude veľmi ťažké argumentovať, pretože vždy, keď niekto príde s  nejakou teóriou a  ambíciou niečo zmeniť, povie sa áno, peniaze by mali ísť na tento nápad, ale bude to ťažké presadiť. Určite bude hlavným argumentom zdravie. Zdravie detí by mohlo byť dostatočne silným argumentom na to, aby sa rozhodli, že viac peňazí vyčlenia práve na stravovanie.

Aneta: Ak investujeme do detí, tým zlepšujeme aj našu budúcnosť. Deti sú základ toho, ako sa bude spoločnosť vyvíjať. My môžeme meniť myslenie a  prístup k   tejto oblasti, robiť osvetu, edukáciu, prípadne komunikovať s  kompetentným ľuďmi, ktorí legislatívu riešia. Vstupy však musia ísť od škôlok a  škôl, ktoré sú zapojené do Food Revolution Day, aby to malo nejaký efekt. My si môžeme niečo povedať, ale pokiaľ to nie je založené na faktoch, tak to nemá zmysel.

Môžu sa o  zmeny usilovať aj rodičia detí?

Janica: Sú rozličné formy ako petície, referendá. Uvidíme, či to bude účinné.

Aneta: Ďalší problém je ten, že nie každý farmár môže dodávať do reštaurácie alebo zariadenia spoločného stravovania, ako sú školy a  škôlky. Legislatíva u  nás to nepovoľuje. Aj toto je oblasť, v  ktorej by bolo dobré urobiť nejaké zmeny. Je to veľmi prísne už len napríklad v  porovnaní so susedným Českom. Všade na svete sa varí z  lokálnych, sezónnych a  farmárskych zdrojov. U  nás je to veľmi zložité, aby to bolo reálne.

Ako to funguje v  zahraničí?

Janica: Napríklad Škandinávia má štandardný model, že nenakupujú potraviny z  väčšej vzdialenosti ako 30 kilometrov od školy. Majú presne vybrané lokálne suroviny. Deti sú aj istým spôsobom dovzdelávané, učiteľ deťom rozdáva ovocie, zeleninu a  doplnkovú stravu a  zároveň ich vzdeláva.

Aneta: Problém vidíme aj v školských bufetoch. V  čase, keď by mali jesť plnohodnotné jedlo, chodia tam na keksíky, hotdogy a  pod.

Janica: Pred pár týždňami vznikla nová Jamieho iniciatíva spojená s podaním žiadosti na kompetentné inštitúcie, aby v  okolí niekoľkých kilometrov od škôl zrušili všetky takéto „junk food“, ako automaty na nezdravé jedlo alebo obchodíky ako večierky s  nezdravými jedlami.

Aneta: Jamie má veľa takýchto programov, na ktoré sa môžeme napojiť, je to inšpirácia zo zahraničia.

Ktorá krajina by nám mohla byť vzorom v stravovaní?

Janica: Jednoznačne Fínsko, Švédsko, Dánsko sú také, ktoré by mohli byť vzorové.

Aneta: Škandinávia, čo sa týka školského stravovania. Ale napríklad v  Nemecku lokálne sezónne farmárske potraviny fungujú mnoho rokov. Aj medzi bežnými ľuďmi, nie teda iba na dedinách. Pamätám si, že v  Nemecku v som vošla do bio obchodu pred 15 rokmi, u  nás máme bio obchody len pár rokov. Vo všeobecnosti, tam to bolo niečo bežné, na Slovensku sa na to začalo zabúdať a  ten návrat späť sa začína diať práve teraz. Bežní ľudia si začínajú hľadať lokálne sezónne farmárske potraviny teraz. Veríme tomu, že sa to dostane aj do škôl a  zariadení spoločného stravovania.

Janica: Jednoznačne by mohla byť vzorom Škandinávia, pretože majú ten model lokálnych potravín do 30 kilometrov, učitelia priamo zasahujú do vzdelávacieho procesu v  oblasti výživy. Aj športové aktivity, u  nás je telesná výchova jedenkrát týždenne dvojhodinovka, bežné vo svete sú 3-4 hodiny do týždňa.

Aneta: U  nás deti nemajú žiadne vzdelávanie v  oblasti výživy. Bolo by výborné porozmýšľať o  nejakom programe, ktorý by sa začlenil do rozvrhov škôl, aby deti odmalička mali prístup k  informáciám a  vedeli si samy budovať mienku. Napríklad aj preto, aby vedeli rozoznať šalát od rukoly.

Janica Lacová a  Aneta Orosi oslavujú tento rok druhý ročník Food Revolution Day na Slovensku aj tým, že otvárajú vlastnú školu varenia Jem iné. Brány školy budú otvorené 17. mája v  Starej tržnici v  Bratislave. Pre návštevníkov si organizátorky pripravili ukážkové varenia, predstavia svojich lektorov, ako aj harmonogram kurzov na najbližšie obdobie. Návštevníci budú môcť v tento deň získať voucher na kurzy varenia výmenou za riady, ktoré prinesú.