Cvicte.sk

Stres je stav, ktorým náš organizmus reaguje na každú silnejšie fyzickú alebo psychickú záťaž. Spustí obranné mechanizmy, ktoré mobilizujú všetky dostupné prostriedky na prekonanie nebezpečenstva. Pôvodným účelom stresu je poskytnúť nám rýchlo maximum vnútorných zdrojov pre záchranu života v extrémnych situáciách.

Preto stres prostredníctvom vegetatívneho nervstva a stresových hormónov pripravuje náš organizmus na maximálny výkon - srdcová činnosť sa zrýchľuje, dochádza k uvoľneniu energetických zásob organizmu, k zmenám v krvnom zásobovaní mozgu atď.

Mnoho ľudí si myslí, že pokiaľ podliehajú prejavom stresu, niečo s nimi nie je v poriadku. Tieto procesy pritom sprevádzajú telesné prejavy, ktoré nie sú vždy príjemné (a často ich preto vnímame úzkostne), ale v skutočnosti sú prejavom podpory - náš organizmus nám verí, že sa dokážeme so situáciou popasovať, a snaží sa nám pomôcť tým, že nám dáva k dispozícii svoje zdroje.

Dôverujme svojmu organizmu a buďme proaktívni

Ak sa stres naučíme vnímať ako prejav pomoci od nášho organizmu, môže nám dokonca dodávať odvahu. Budeme ochotnejší sa so situáciou popasovať, pretože vieme, že v nej nie sme sami: náš organizmus je s nami a je na našej strane. Takýto postoj je základ pre konštruktívne, produktívne a predovšetkým proaktívne rokovania v záťažových situáciách. S trochou dôvery môže byť stres náš spojenec a jeden z najsilnejších motivátorov. Dáva nám silu postaviť sa obtiažnym situáciám a ich výzvam.

Väčšina z nás ale týmto spôsobom stres nevníma. Stres je vnímaný skôr ako prejav slabosti. Mnoho ľudí si myslí, že pokiaľ podliehajú prejavom stresu, niečo s nimi nie je v poriadku. Normálne je predsa nestresovať sa. Tí silní stres nepoznajú. To je ale omyl. Tí silní si stres “osedlali“.

Ďalší dôvod, prečo stres nemá dobrú povesť, je vplyv dlhodobého stresu na naše zdravie. Každému asi napadne dobre známa súvislosť medzi stresom a zvýšeným rizikom infarktu. Podľa výskumu, ktorý sa uskutočnil na University of Wisconsin, sa ale zdá, že kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim vplyv stresu na náš organizmus nie je samotná miera stresu, ale náš postoj voči stresu. Aktívna snaha o vyrovnanejší život si nekladie za úlohu odstrániť stres. Naopak: snaží sa stres zakalkulovať do rovnice.

Tento výskum, publikovaný v roku 2012 ( vo svojej prednáške pre TED ho spomenula aj americká psychologička Kelly McGonigal ), skúmala dôsledky dlhodobého stresu na zdravie respondentov. Výskum potvrdil, že dlhodobo vysoká miera stresu zvyšuje riziko smrti v dôsledku kardiovaskulárneho ochorenia až o 43 %. To znie ako hrozná správa, je tu však jedno zásadné, ale.

Zvýšenie rizika neplatí pre všetkých respondentov. Výnimkou sú ľudia, ktorí majú k stresu pozitívny a konštruktívny postoj. Tí boli paradoxne najzdravšou skupinou zo všetkých skúmaných, dokonca s menším rizikom infarktu než ľudia s dlhodobo nízkou úrovňou stresu. Keď sú tieto výsledky správne, potom - zjednodušene povedané - je to náš postoj k stresu, čo z veľkej časti spolurozhoduje o tom, či sa z neho stane pomocník, alebo zabijak.

Čo to pre nás znamená a čo s tým môžeme robiť? Jednoducho povedané - mali by sme sa prestať zaoberať tým, ako odstrániť negatívne dopady stresu na náš život, a radšej zamerať pozornosť na to, ako priviesť do svojho života viac pokoja. Zdá sa vám, že je to jedno a to isté? Nie úplne. Áno, je v tom len drobný rozdiel, ale ten je zásadný.

Z hľadiska nášho psychického zdravia a pohody je vždy lepšie byť proaktívny ako reaktívny. A boj proti stresu je reaktívny, pretože nás do neho ženie strach. Ak má zmysel bojovať, potom za niečo - to je proaktívny prístup. Aktívna snaha o vyrovnanejší život si nekladie za úlohu odstrániť stres. Naopak: snaží sa stres zakalkulovať do rovnice, pochopiť ho a vybalansovať. Inak sa zo stresu stane len ďalšie stresor.

Odpočinok, odreagovanie, zábava

Sa stresom si vie náš organizmus poradiť, ak na to má čas. Stresová reakcia je totiž náročná na energiu a vyčerpáva naše rezervy. Doplnenie týchto rezerv vyžaduje dostatok odpočinku. Ak naše telo aj myseľ tento odpočinok dostanú, je všetko ok. Ale doprajeme svojej mysli i telu dostatok odpočinku? Často nie. My sme totiž v mnohých prípadoch odpočinok nahradili zábavou. A to je podľa mňa zásadný problém a dôvod radu súčasných civilizačných neduhov.

• Odpočinkom dopĺňame energiu.
• Odreagovanie nám umožňuje vybiť napätie.
• Zábava nám prináša rozptýlenie od starostí.

Dobre, a presne tieto tri spôsoby trávenia voľného času je kľúčové rozlišovať pre správne vyvažovanie rôznych tlakov, pred ktoré nás život stavia. Večer strávený pri televízii nie je relax, ale záťaž. Zatiaľ čo sedíme na gauči a napchávame sa lupienkami, náš organizmus je vystavený záťažovej situácii, na ktorú je nútený reagovať.

Je to však náročné. Okrem iného aj preto, že sa jednotlivé kategórie dosť prekrývajú. Jedna činnosť tak môže byť ako odpočinkom, tak spôsobom odreagovanie sa, dokonca aj zábavou. Ale neplatí to vždy a v rovnakej miere. Zábava aj odreagovanie totiž môžu našu energiu odčerpávať, namiesto aby nám ju pomáhali doplniť.

Vezmite si napríklad večer strávený pri televízii. Striedanie scén, tempa deja, relácií, televíznych programov, ďalej potom reklamy, zmeny hlasitosti - to všetko kladie veľké nároky na našu pozornosť a orientáciu. Sme zahltení obrovským množstvom vizuálnych a sluchových informácií, s ktorými si náš organizmus snaží poradiť.

Zatiaľ čo sedíme na gauči a napchávame sa lupienkami, náš organizmus je vystavený záťažovej situácii, na ktorú je nútený reagovať. A tak sa paradoxne v túžbe po zábave a odreagovanie prekročíme často vhodnú mieru a vystavujeme sa potom zbytočnej záťaži. To neplatí len pre sledovanie televízie, ale aj pre činnosti ako surfovanie po internete či chatovanie na Facebooku. Tie sú tiež príliš náročné na pozornosť a orientáciu, aby sa pri nich dalo odpočívať. Po pol hodine až hodine už nás prestávajú dobíjať a stávajú sa záťažou.

Pocítiť na sebe dlhodobejšie, kumulatívne účinky pokoja potrvá aspoň mesiac.

Ďalším zdrojom záťaže je multitasking. Kľúčom k odpočinku je preto jednoduchosť. Dôležité je, aby ste sa pokiaľ možno vyhli činnostiam, kde budete musieť v jednej chvíli venovať pozornosť viacerým veciam naraz. Napr. 30 minút počúvania hudby so slúchadlami a zavretými očami môže byť pre niekoho celkom dobrý spôsob relaxácie. Počúvanie hudby ako „podmaz“ k inej činnosti už z hľadiska odpočinku tak prínosný nie je. Zvlášť ak ide o činnosť, pri ktorej sa potrebujeme sústrediť.

Ako odpočívať?

Intenzívne odpočinkovú aktivitou je niektorá z meditácií pokoja - treba samatha alebo zazen. Ale ak sa z nejakého dôvodu nechcete vydať touto cestou, môže skúsiť akúkoľvek činnosť, ktorá vám umožní byť s plnou prítomnosťou u toho, čo sa deje:

• hudba (aktívne i pasívne) alebo tanec
• rôzne tvorivé činnosti - kreslenie, práca s hlinou, skladanie či modelovanie a pod.
• jóga
• čítanie knihy (ale už nie časopisov alebo novín)
• sledovania vopred vybraného filmu (ideálne bez reklám)
• plávanie, beh alebo chôdza ( bez slúchadiel na ušiach )
• akákoľvek jednoduchá fyzická činnosť – napr. štiepanie dreva, práce na záhrade
• masáže
• varenie pre radosť (nie z povinnosti)
• pre niekoho dokonca aj upratovanie alebo žehlenie!

Kľud tiež - a to je dôležité - potrebuje nejakú chvíľu, aby sa mohol dostaviť. Roztržitosť je ako roztočený zotrvačník. Ak sme "roztekaní", môže nám okamžité upokojenie trvať 20 minút aj dlhšie. Pocítiť na sebe dlhodobejšie, kumulatívne účinky kultivácia pokoja potrvá aspoň mesiac.

Postupne si takto môžete vybudovať novú zručnosť - cielene a zámerne vystupovať zo zložitosti sveta i obsahov vlastnej mysle, zjednodušiť ho na prežívanie “tu a teraz“, a takto nadobudnutý pokoj si zase cielene prenášať do zhonu bežného života.

 

Zdroj foto: www.freedigitalphotos.net, stockimages