Výživové poradkyne radia: Ako si uvariť zdravie
Recept na avokádovo-mätový dezert bez múky, ktorý sme nedávno uverejnili, vás, našich čitateľov, doslova pobláznil. Tvorkyňami receptu sú Renáta Beláková a Jarmila Máťošová, výživové poradkyne z akosiuvariťzdravie.sk. Obe dámy, zanietené pre zdravú výživu, majú čo povedať. Ich skúseností hovoria sami za seba. Prečítajte si inšpiratívny rozhovor, ktorý určite zodpovie mnoho vašich otázok ohľadom výživy.
Ako ste sa dostali k poradenstvu ohľadom zdravej výživy?
Renáta: U mňa to začalo tým, že som rada športovala. Prelomový rok bol v 1993, keď som mala veľmi ťažký úraz, ktorý ma nadlho pripútal na lôžko. Keď človek trávi veľa času v posteli a navyše sa točí okolo zdravia, potrebuje sa dostať do lepšieho stavu, tak sa začne zaujímať o to, ako by to mohol docieliť. To boli začiatky toho, keď ma vôbec začalo zaujímať, ako funguje ľudské telo, prečo tak funguje, čo sa s ním dá robiť, ako sa dá vylepšiť. Výraznejší posun v zdravom štýle, vo výžive nastal až vtedy, keď som začala aktívnejšie behávať. Navyše sme s Jarkou absolvovali výživovú akadémiu v rámci jedného projektu. Prirodzene som sa dostala k tomu, že ma zaujímal zdravý životný štýl, spôsob stravovania, spôsob výživy, doplnkov, športu.
Jarka: Ja mám strednú hotelovú školu, stravou som sa zaoberala stále. O výžive nás však neučili. Svoju profesiu som vykonávala v hoteloch, kde boli aj športovci, aj deti a bolo im treba robiť výživové lístky. Nikdy sme však k tomu neboli vedení, takže sme nevedeli, čo vlastne treba a čo nie. Vždy som skúšala nejaké diéty, pretože som mala sklony k naberaniu hmotnosti. Podarilo sa mi pribrať viac. V tom čase som odcestovala do Nemecka, kde som zostala 3 roky. Stretla som tam pani, ktorú zaujímalo, prečo priberám a odporučila mi nejaké veci, a tak som sa začala o výživu zaujímať. Tam som za rok schudla zhruba 26 kilogramov len stravou, bez nejakých pomocných látok. Za ten rok som pochopila, čo všetko dokáže výživa ovplyvniť. Zdravý životný štýl má viac aspektov, je tam nutný pohyb, nutné spať, piť a byť v určitej pohode, čiže všetko so všetkým súvisí. Začala som sa o to zaujímať a zistila som, že ľudia okolo mňa vedia ešte ďaleko menej. Niektorým tie informácie pomáhajú. A to bolo pre mňa dôležité.
Odporúčame prečítať: Andy Winson: Chudnutie a formovanie postavy začína v hlave, nie v posilňovni!
Väčšinou výživoví poradcovia fungujú samostatne, vy pracujete spoločne. Ako vyzerá vaša spolupráca?
Jarka: Jednoducho. Spolupracujeme. Nesúťažíme. Keď klient osloví jednu z nás, tak mu poradí. Vieme sa medzi sebou poradiť a to hlavne v prípade, keď sú ľudia chorí a potrebujú niečo riešiť.
Renáta: Vopred sa dohodneme, kto bude s klientom rozprávať. Aby sme si neskákali do reči. To znamená, že jeden človek sa s tým klientom rozpráva a ten druhý obvykle pozoruje, dopisuje si poznámky. Z tohto pohľadu je to pomoc navyše. Keď sa cielene rozprávam s človekom, veľakrát nevnímam vedľajšie veci, ktoré sa dejú, ako napríklad reakcie. A ten druhý konzultant, či už som to ja alebo Jarka, je tam preto, aby trošku pozoroval a možno poukazoval na to, keď ja niečo cielene riešim a nevšimnem si. Obe sme predtým robili poradenstvo aj samostatne, približne 5 rokov dozadu. Jednoznačne viem povedať, že toto je lepšie. Je to výživnejšie.
Čo ľudí najviac trápi?
Renáta: Najčastejším problémom je hmotnosť, či už priberanie alebo chudnutie. Mňa častejšie oslavujú športovci, že im klesne výkonnosť, nemajú dosť energie. Takí športovci, ktorým ide o výkon, dokážu reálne zhodnotiť, že so stravou asi nemajú niečo v poriadku. Nie je to len o tom, že je tréning nesprávne stanovený, aj takýto problém nastáva. Vždy sa však problémy spájajú s hmotnosťou, tlak, cukrovka, nespavosť a iné ochorenia. To väčšinou býva už narušená výživa, narušený metabolizmus buď intoleranciou, alebo alergiou. Toto sú najčastejšie témy.
Intolerancia a alergie na potraviny sú v poslednej dobe častým javom. Prečo má odrazu toľko ľudí problém s lepkom, či s laktózou?
Jarka: Osobne si myslím, že máme veľmi oslabenú imunitu a veľmi nevyvážené stravovanie. Sme chlebový národ. S mliekom je to tiež tak, že jeme nesprávne mliečne produkty. Jedenie chleba, veľké množstvá sacharidov oslabujú trávenie, zaťažujú črevný trakt, ničia imunitu a kvalita tých potravín sa mení. Vždy to nie je len z toho pracovného zaťaženia, lebo veľa ľudí aj nepracuje. Či je to otázka módy, ja osobne som si robila intolerančný test, a keď som vypustila veci, ktoré mi tam vyšli, tak mne sa uľavilo. Musí na tom niečo byť.
Renáta: Ja mám dostatok alergie a intolerancieJ Ja viem teda doslova povedať, čo znamená tolerovaná intolerancia, keď musíte vypustiť sóju, mlieko, pšeničné výrobky, kukuricu, droždie, cukor, ocot. Jednoducho veci, ktoré s tým súvisia. Poradiť teda viem, pretože s tým žijem. Tiež som musela na začiatku urobiť veľa zmien, ktoré som si ja ako výživový poradca nevedela predstaviť. Povedala som si, no koniec. Budem jesť mrkvu a tam končíme. Myslím, že aj na mrkvu tam bolo niečo.
Viete, ako ste sa k intolerancii „dopracovali“?
Renáta: Z môjho pohľadu viem povedať jednoznačne, že to je dôsledok toho, ako žijeme. Žijeme v strese, ja sama som mala neuveriteľne stresujúce zaťaženie. Navyše prišla pomerne vysoká fyzická záťaž. Celý ten proces nastal, keď som trénovala na maratón. To znamená, že imunita bola často oslabovaná. A my to nechceme vnímať. Snažíme sa to obchádzať, že to je v pohode, že občas zakašlem, kýcham. Takže imunita je extrémne oslabená a v tom momente to príde. Súvisí to aj s tým, že kvalita potravín je zlá. Úprimne povedané, keď to človek začne študovať a zaoberať sa tým, ako sú napríklad potraviny vyrábané, len aby cena bola nižšia, aby množstvo bolo väčšie, tak zistíme, že pšenica už nie je to, čo bývala. To sa nedá porovnávať. Navyše pšenica v našom prostredí nie je úplne optimálna. Samozrejme, aj všetky ďalšie výrobky. Dlhé roky sme sa tešili z toho, že máme krabicové mlieko, ktoré nám dlho vydrží a vôbec sme si neuvedomovali cez čo všetko musí to mlieko prejsť.
Používa sa veľa chémie a naše telo sa tomu bráni, všetkému, čo je umelé. Telo si proti tomu vytvára pantigény, to znamená ako keby protilátky, to znamená, že sa oslabuje imunita a vzniká intolerancia. Telo bude prirodzene odmietať tú potravinu, ktorá pre neho nie je vhodná. To sú základné veci. Preto je dôležité starostlivo si vyberať potraviny, čítať etikety, chodiť na trh. Snažiť sa vyberať si kvalitnejšie potraviny a vtedy človek zistí, že nemusí jesť kvantum jedál, lebo to nie je potrebné. Ak budeme počúvať signály tela, dokážeme to rozoznať, zistíme, že nepotrebujeme jesť nadmerné množstvá, ale je lepšie dať telu kvalitu. Telo sa odvďačí. Samozrejme, intolerancie sa dá zbaviť. Je to proces, ktorý však nejakú dobu trvá.
Odporúčame prečítať: Andy Pavlík Timková: Aj vodu treba prežúvať
To je dobrá správa, že s tým človek nemusí žiť celý život. Ako sa toho vieme zbaviť?
Jarka: Konzumácia ovocia a zeleniny je u nás minimálna. Dovolím si tvrdiť, že aj štatistiky sú možno nadnesené. Je tam zohľadnené iba to, čo dovezú do obchodov a nie to, čo predali. Sama som si myslela, že jem dosť ovocia a zeleniny, nie je to tak. Niektoré veci som zmenila a vplyv ovocia a zeleniny je naozaj výrazný. Návyky si preberáme z rodín a držíme sa ich zubami nechtami. Veľa sa na nás obracajú aj v oblasti, ktorá sa týka stravovania detí: 10-ročné deti sú obézne. Keď si prečítame, čo jedia, čo mama varí s láskou, je rada, že im to chutí a majú pekné líčka. Babka sa teší a donesie plnú igelitovú tašku čokolády... Tieto návyky, keď sa odbúrajú a zmenia, tak potom sa dá každá intolerancia a alergia vyriešiť. Treba na to čas a zrušiť staré návyky.
Osobne som zostala zdesená z toho, keď som si preštudovala jedálny lístok škôlkarov
Jarka: V škôlke, v škole, v nemocnici alebo na liečení vám dávajú jedlo, ktoré vás zabíja. Na jednej strane drahé procedúry, na druhej strane 5-krát denne strava, ktorá doslova škodí.
Áno, stretla som sa s tým aj v pôrodnici. Myslíte, že sa to dá zmeniť?
Jarka: Treba začať od seba, v rodine. Ak Vy žijete zdravo, zrejme máte v škôlke námietky. Nie je to vždy o financiách. Je to možno 50 na 50, ale 50 percent by sa tam dalo zlepšiť bez toho, aby sa navýšili financie. Zmeniť je to možné tým, že sa rodičia ozvú. Teda, že stále bude takých ľudí ako Vy, ktorí sa starajú o to, čo ich dieťa je, čo ja jedávam a čo mám doma, čo nakupujem. Len takto.
Aký je váš recept na zdravý životný štýl? Čo zvyknete radiť svojim klientom?
Renáta: Určite nikdy neopomenieme spánok. Hovorí sa, že by mal človek spávať 6–9 hodín. Hlavne spať vkuse, pretože je pravda, že človek môže spať 8 hodín, ale ak je v noci 4-krát hore, tak to nie je dostatočný spánok. Je potrebné spať aspoň 5 hodín vkuse. Aj to ovplyvňuje hmotnosť, vitalitu, energiu, imunitu, to znamená všetky vnútorné systémy.
Ďalej je to pitný režim, pretože ten je veľmi dôležitý. Nehovorím, že každý sa má nalievať 5-timi litrami vody denne, ale na správny pomer je vzorec, ktorý sa opiera o hmotnosť. A potom stravovať sa podľa toho, aký sme metabolický typ. Čiže, aký metabolizmu máme, na takú stravu sa treba sústrediť. Stravovať sa pravidelne, neznamená, že musí človek jesť 6-krát denne. Podľa metabolického typu sa trošku líšime. Niekomu vyhovuje jesť 3-krát denne, niekto potrebuje jesť 5-6 ráz denne. To znamená, že potrebuje prvú aj druhú večeru. Jeho metabolizmus je trošku rýchlejší.
Dôležité je tiež naučiť sa relaxovať, pretože to nevieme. Len veľmi malé percento ľudí dokáže denne na 10-20 minút vypnúť, uvoľniť sa a nechať všetko okolo seba „tiecť“. Zostať len v tom pokojnom, dychovom prostredí, kde si človek dopraje niečo aj sám sebe. Z môjho pohľadu iná cesta nie je. Samozrejmosťou je pohyb. Treba sa venovať pohybu, aspoň 3-4 razy týždenne. Stačí sa ísť rýchlejšie prejsť a myslieť na to, že to je pohyb. Teda nie, že idem nakúpiť a budem sa hnať po obchodoch.
Čo na to hovoríte, Jarka?
Jarka: Sú to zásady, ktoré naozaj platia. Často pripomíname, že to nie je beh na krátku trať. Správne a vyvážené stravovanie nie je diéta. Je to na celý život, pretože bunky musí niečím živiť. Treba si uvedomiť, prečo človek jedáva. Že to nie sú len chúťky, ale dodáva si tým energiu. Dlhoročné návyky, ktoré nedoniesli zdravie a vitalitu, tak ich musíme, našťastie, nie už dlhoročne odstraňovať. Dá sa to rýchlejšie, ale chce to určité úsilie. A nekompromisnosť. Ak sa žena v domácnosti rozhodne, že bude určitým spôsobom variť, pridávať zeleninu a ovocie, musí byť nekompromisná a nie po 3 dňoch s tým prestať a povedať, že s vami sa to nedá, a tak si jedzte, čo chcete.
Spomenuli ste jednu dosť závažnú vec a to, že výživa dodáva telu energiu. Nejeme, len preto, lebo sme hladní a potrebujeme nasýtiť žalúdok
Jarka: Nie nadarmo sa hovorí, že vyzeráš tak, ako ješ. Je to obraz. Výživa má vplyv na to, z čoho sa skladáme, ale aj na našu povahu. A veľmi veľký. Napríklad hyperaktivita u detí a problematické správanie, v tomto smere sa to prejavuje úplne jasne. Od malička sú vychované na bielom pečive a na sladkostiach. Len sa pozrite do detských kočíkov, ktoré chodia okolo. Z desiatich dva nemajú rožok v ruke alebo niečo sladké. To ovplyvňuje povahy, charaktery ľudí. Nervozita z toho, čo v rýchlosti zjem. A jeme preto, že máme hlad a nie že si chcem dopriať niečo, aby som vládal aj zajtra ísť do práce, či tancovať.
Čo by vo výžive nemalo človeku chýbať? Ktoré potraviny sú natoľko dôležité, že by sme ich mali jedávať každý deň?
Renátka: Zelenina a ovocie. Myslím si, že tam to nie je len o vitamínoch. Mnoho ľudí vám povie, že nebude jesť ovocie, ktoré dozrieva na lodi, lebo tam vitamíny nie sú. Vždy je tam nejaký podiel vitamínov a minerálov, pretože to ovocie by neprežilo cestu, ak by tam tie živiny neboli. To, že tam je znížený obsah, pretože to rastie tak, alebo onak, to nevyriešime, pokiaľ to nebudeme mať vo vlastnej záhradke s bio zeminou a nejako zamedzíme tomu, aby na ňu padali kyslé dažde J Takže to nie je možné. To sú nielen vitamíny a minerály, ale aj ďalšie látky: fytonutrienty, ktoré prežijú. Je tam voda, vláknina, ktorá na Slovensku chýba extrémne. Vláknina zodpovedá za zdravie tráviaceho traktu, kde je schovaná imunita. To, že sme jednými z prvých vo svete v rakovine hrubého čreva, nasvedčuje tomu, že naša strava neobsahuje dostatok zeleniny a istý podiel ovocia. Toto jednoznačne a ten zvyšok, tuky, celozrnné potraviny...tam je to závislé od toho, čo genetika daného človeka vyžaduje. Niekto vyžaduje viac tukov, viac proteínov, ale niekto je typ, že potrebuje viac sacharidov, celozrnných produktov. Ale pre všetky typy platí, že potrebujú zeleninu a tiež dostatok ovocia.
Jarka: Je dôležité, zistiť si o sebe, aký je človek typ. Je veľa stravovacích systémov, máme skúsenosti, že u jedného to funguje a u druhého to nefunguje. Niekto sa s tým roky trápi a poškodzuje si ešte viac metabolizmus. Môžeme zobrať delenú stravu, nechcem však menovať žiadne systémy, pretože každý má niečo dobré. Ale iba na krátku dobu. Musí to byť celoživotné stravovanie, ktoré tomu konkrétnemu typu pasuje. Je zbytočné, keď ja potrebujem jesť viac proteínov a zeleniny a budem jesť viac obilnín. Budem si iba ubližovať. Môže to byť akýkoľvek dlhý stravovací systém. Potom treba aj v rodine dbať na tieto typy.
Aké majú vo všeobecnosti ľudia vzdelanie ohľadom zdravej výživy?
Renátka: Robili sme kurzy. V prvom rade boli zamerané vo všeobecnosti na zdravý životný štýl, kde sme ľudí učili, čo sú to vôbec živiny. Čo sú to vitamíny, minerály. Pre nás, ktorí sa vzdelávame, je jasné, čo sú bielkoviny, sacharidy, čo je to tuk. Dovolím si tvrdiť, že 70 percent ľudí zabudlo aj na to, čo sa učili v škole. Nikde inde sa to neučí. Pojem ešte ľudia poznajú, ale nevedia si to spojiť. Napríklad, že v bravčovom mäse je hlavnou zložkou proteín a tuk, ale že sacharidy tam nenájdeme. Ľudia to nedokážu takto pospájať. Keď dostanú radu, že zdravo sa stravujte, pridajte toľkoto proteínov, toľko sacharidov a tukov, tak človek zostane bezradný. V prvom rade vzdelávame v tejto oblasti. To znamená, že učíme ľudí základy výživy. Toto je výživa a tá je dôležitá pre dostatok energie a vitality. Učíme ľudí vytvárať si jedálny lístok, aby si v rodine boli schopní stanoviť, čo budú mať na raňajky, desiatu, obed, olovrant, večeru. Ďalej, aby si vedeli skombinovať správne potraviny tak, aby docielili výsledok, ktorí naozaj chcú. V súčasnosti budujeme vzdelávací systém, ktorý sa bude zaoberať tým, ako sa stravovať podľa metabolických typov. Keď mi niekto povie, že som sacharidový typ, akým spôsobom mám pozmeniť celú výživu, čo všetko s tým súvisí. Je to o výbere správnych potravín, kombinácii jedál, v podstate komplexný systém výživy. Vyváženosť tam jednoducho musí byť.
Jarka: Kurz o jedálnom lístku bol veľmi úspešný, pretože v rodinách sa stravujeme podľa návykov. Väčšinou to, čo je v chladničke, z toho sa varí. To je taký ten nie príliš najvhodnejší spôsob. Správne by malo byť na chladničke nalepené, čo sa bude variť a z toho sa vytvorí nákupný zoznam. Potom nedochádza k situáciám, že nevieme, koľko zeleniny sme zjedli. Vieme, že sme mali dostatok zeleniny, 1-2 razy týždenne rybu, že sme využili aj strukoviny. V niektorých rodinách si ani nevedia spomenúť na to, kedy mali šošovicovú polievku. Ako sa dá zabezpečiť vyvážená strava, keď jedálny lístok neurobím dopredu? Toto nás nikto neučil. Stravujeme sa veľmi spontánne. Aspoň spoločne naplánované večere, raňajky a desiaty, či si zoberiem keksík alebo nejakú sardinkovú nátierku, je rozdiel. To bolo na tých kurzoch zaujímavé.
Plánovať jedálny lístok v rodine je neobvyklé. Ako na túto radu reagovali účastníci kurzu?
Renáta: Prvé prekvapenie bolo, keď zistili, že majú napísať, ako sa stravovali za posledný týždeň. Ani jeden to nebol schopný napísať. Vtedy to človeku dochádza. Mama sa ho v sobotu opýta, čo chce jesť a vždy je problém. A on odpovie, je mi to jedno. Mnohí z nás si neuvedomujú, že kto raz naplánuje, potom ide do obchodu, nakúpi to, čo má na zozname bez iných lákadiel a zbytočností, tým pádom sa potraviny neskazia, nebudú sa vyhadzovať a nebudeme to jesť len preto, že tomu končí záruka.
Jarka: Potraviny nie sú najlacnejšie. Stoja peniaze. Dá sa tam veľa ušetriť na rodinnom rozpočte tým, že sa kupuje to, čo sa potrebuje. Nekupujeme veci do zásoby, ktoré treba potom napríklad minúť. Ušetríme, zabezpečíme si vyváženú stravu, to je dvojitý bonus. Z prípravy jedla môže byť aj zábava. Každý si môže napísať, čo chce a potom sa losuje J
Predstavujem si plánovanie jedlá na týždeň vopred a príde mi to časovo dosť náročné
Renáta: Na začiatku to vyzerá komplikovane. Časom sa to stane návykom, a potom tá príprava jedálneho lístka dopredu ani tak dlho netrvá. Začnete to robiť takmer podvedome.
Jarka: Dá to strave aj určitú vážnosť. Má v rodine nejaké miesto. To nie je len o tom, že prichádzajú jedlá, chladnička je plná. Potom si to ľudia prenesú na svoje zdravie, rodičia majú prehľad, čo ich deti jedia. Rozhodne to každému odporúčame vyskúšať.