Cvicte.sk

Keď to vyzeralo na ozajstnú chorobu, zvolil antibiotiká, inak obvyklý chemický mix na potlačenie príznakov fyzickej nepohody. Nezaujímalo ma prečo.

V dvadsiatich som ešte nepremýšľal nad tým, čo vytvára a rúca rovnováhu môjho zdravia. V komunikácii s doktorom som bol pasívnym hráčom a nechal som na neho, nech mi pomôže. Na to je predsa doktor. O to viac ma nadchlo, keď som prišiel prvýkrát do kontaktu s tradičnou čínskou medicínou. Doktor sa zaujímal o môj život v celej jeho pestrosti! Jeho otázky mi pomohli lepšie sa zorientovať v mojej životospráve. Vtedy moja liečba začala razantnou zmenou jedálnička - ďalšie mesiace som vynechal mlieko a mliečne výrobky, pečivo, strukoviny, cukor a sladkosti. Tiež môj obľúbený zelený čaj, korenie a, samozrejme, alkohol. Po dvoch týždňoch tohto režimu sa dostavila zaslúžená odmena: cítil som sa tak, ako už dlho nie, dobrá nálada ma sprevádzala každý deň, prebytok energie, žiadna únava. Zažíval som veľmi znesiteľnú ľahkosť bytia. Potom prišli sviatky a ja som "hodil" malú vianočnú odbočku smerom za sladkosťami, nedokázal som odolať. A tiež - čo by tomu povedala mama, keby som neochutnal ani jeden kúsok!

Odporúčame prečítať: Ako šťastné je vaše telo? 

Reč symbolov, ktorým veda nechce rozumieť

Mal som to šťastie, že som sa pri druhom dejstve stretol s jedným z najpovolanejších u nás, s doktorom Jozefom Luckým, ktorý prešiel z klasickej medicíny na tradičnú čínsku."Som lekár, čínsku medicínu beriem ako jednu z ciest. Stále vlastne robím to isté, čo som robil predtým. Prial by som si, aby tradičná čínska medicína bola vnímaná ako veda, rovnako ako naša západná medicína," povedal mi. Jeho prianie sa najskôr nikdy nesplní. Ako mi sám vysvetľuje, čínska medicína má veľmi symbolický štýl uvažovania. Takýto prístup veda neprijíma. "Keď niečo nedokážeme popísať analyticky, použijeme symbol, na ktorom môžeme ďalej stavať. Napríklad oheň v pečeni je symbol. Čínsky doktor presne vie, o čom je reč," popisuje svoju metódu Lucký. Symbolika čínskej medicíny podľa neho vychádza z prírody: starí Číňania používali vzorce, ktoré videli okolo seba.

Odporúčame prečítať: V pasci perfekcionizmu

Červené uši

Vstupná diagnóza je vlastne pohodovou hodinovou konverzáciou. Lekár sa s pacientom jednoducho rozpráva, vyplazený jazyk a pulz mu následne potvrdí, alebo vyvráti, čo z rozhovoru vyplynulo. Otázka "Ako sa vám darí?" tu nie je zdvorilostnou frázou, ale skutočným záujmom o subjektívne vnímanie nášho momentálneho rozpoloženia, nálady a zdravotného stavu.

Niektoré otázky môžu človeka prinajmenšom zaskočiť:

• Som skôr premýšľavý?
• Ako vnímam svet okolo seba?
• Zdajú sa mi sny?
• Čo môj sexuálny život?

 

Že som na recepcii poďakoval za čaj a mal po príchode červené uši? To všetko sa počíta. Pozorovanie a očný kontakt prebieha skôr, než si čokoľvek povieme. Pre lekára čínskej medicíny je taký pohľad často dôležitejší ako hodina rozprávania. Pri tej sa pacient nemusí vždy otvoriť a hovoriť pravdu. Vôbec sa nečudujem, nie každý je natoľko uvoľnený rozprávať sa s neznámym človekom o svojom sexuálnom živote, nieto o stolici. Podľa doktora Luckého sa väčšina našich ťažkostí rodí v duši, takže počas nášho rozhovoru prichádza reč aj na emócie a stres.

Tri poklady

Ako som pochopil, naša bytosť sa podľa čínskej medicíny skladá z troch pokladov - tela, duše a čchi, ktorá je magnetizmom medzi telom a dušou. Je tým, čo nás oživuje, súborom metabolizmu a všetkých dejov, ako psychických, tak telesných. Starí Číňania boli vo svojom prístupe idealisti - duša a čchi sú nadradené hmote, ktorá sa hýbe podľa toho, ako tieto dva poklady fungujú.

Podľa doktora Luckého sa väčšina našich ťažkostí rodí v duši, takže počas nášho rozhovoru prichádza reč aj na emócie a stres. Aké situácie ho napríklad vyvolajú? Spomínam si na horúce chvíľky, keď mám niečo verejne prezentovať alebo hovoriť pred veľa ľuďmi. Dozvedám sa, že za mojou trémou stojí prezlečený strach. Strach je obličkovou energiou, ktorá keď začne "padať",  ostatné orgány sa prehrejú a spôsobujú trému. Strach je prvý problém, na ktorý by som sa mal zamerať.

So strachom súvisia emócie, ďalšie zaujímavé témy čínskej medicíny. Čínska medicína pracuje so základnými archetypálnymi emóciami. Napríklad žiarlivosť do základnej sady nepatrí a ako som sa dozvedel, je zložením strachu, potlačeného hnevu a úvah. Tieto emócie je potom potrebné rozložiť na drobnejšie, následne priradiť jednotlivým prvkom a tie buď posilňovať, alebo uvoľňovať.

Keď doktorovi popisujem, ako vďaka svojmu koníčku občas trávim dlhé noci s gramofónom v zafajčenom klube, prekvapí ma jeho reakcia: "A to svoje vystúpenie si vopred pripravujete?" Pravda ja taká, že nepripravujem, väčšinou reagujem až na mieste podľa nálady a situácie. "To je veľmi dobre! Pečeni pomáha umenie, krásne sa tým vyventiluje. Čím viac, tým lepšie. Je to čistič blokád. Robiť veci spontánne je zametačom energetických blokov. A to, že je to v noci, to je ešte ďalšie plus," upokojuje ma. Sedavé zamestnanie je hotový útok na slezinu, ktorá potrebuje, aby sa všetko okolo nej točilo, inak dobre neplní svoju funkciu.

Porady v lese

Tiež si občas na tanier naservírujete poriadnu porciu jedla? Tiež sa s pohárom v ruke niekde "zaseknete" až do rána? Je úplne jedno, že takto občas vybočíte z normálu. Podľa čínskej medicíny však nie je jedno, že väčšina z nás trávi pri svojej práci osem hodín a sedí pri tom na zadku. Podľa doktora Luckého je sedavé zamestnanie patologickou situáciiou. Ak človek nie je napríklad drevorubač alebo policajt pochôdzkar, potom má sedavé zamestnanie. To je problém, ktorý starí Číňania nepoznali.

Sedavé zamestnanie je hotový útok na slezinu, ktorá potrebuje, aby sa všetko okolo nej točilo, inak dobre neplní svoju funkciu. Podarilo sa mi nenápadne presvedčiť kolegov, že na porade nemusíme sedieť v zasadačke, ale môžeme sa napríklad prechádzať v neďalekom lesoparku. A asi čoskoro vyskúšam prácu pri počítači v stoji, vraj je to tiež dobrá možnosť, ako vybočiť z nezdravého stereotypu.

Taká je teda moja opakovaná skúsenosť s tradičnou čínskou medicínou. Aj keď dnes už nie som aktívnym pacientom, profitujem z jej odporúčaní dodnes. Keď zaľahnem po desiatej a vstanem skoro ráno, väčšinou je môj deň veselší a "našľapanejší". Vďaka obmedzeniu mlieka a mliečnych výrobkov v mojom jedálničku už nebývam zahlienený niekoľko mesiacov v roku. Keď si aspoň trochu strážim, čo mám na tanieri, premietne sa to aj do pocitu uspokojenia, že som bol tentoraz k svojmu telu ohľaduplný.

Jan Smetánka, Mindlab, Vydavateľ a manažér Psychologie.cz

Zdroj foto: www.freedigitalphotos.net (Stuart Miles)