Zdravý mak. Mýtus alebo realita?

Adela Jasenovcova

Takáto je poučka z Wikipédie: na 100 gramov má 1400 miligramov vápnika, čo je 12-krát viac ako mlieko. Ďalšie plus maku je zásadotvornosť, čiže vápnik sa z neho výborne vstrebáva. Je to však naozaj tak?

Zdravie

Zdroj: Cablemarder, Pixabay.com, CC0

15. DEC 2017

Túto úžasnú rastlinu poznali už starí Egypťania. To znamená, že mak užívali ľudia už približne 3000 rokov pred naším letopočtom. Z Egypta sa mak postupne rozširoval aj k nám a stal sa rastlinou typickou pre Slovanov. Mak nemá škodlivé vedľajšie účinky ani pri dennom používaní. Najlepšie chutia buchty, kaše, cestoviny s makom, múčniky s makom. Ideálne je kombinovať ich s mliečnou zložkou, zarobiť mletý mak s vlažným mliekom, presne ako to robili naše staré mamy.

Zloženie maku

Rastlina sa môže pýšiť rôznorodým zložením. Obsahuje obrovské množstvo vápnika, je to až 12krát viac než je v obsahu kravského mlieka. To mu slúži ku cti. Ďalej obsahuje železo, sodík, draslík, fosfor, horčík, mangán, vitamín E, vitamín C, vlákninu, bielkoviny a rôzne iné zdraviu prospešné látky, ako aj zdravé tuky.

Čo neprospieva využitiu vápnika

Vstrebávanie vápnika znižuje nízky, ale na druhej strane aj nadmerný príjem bielkovín. Predovšetkým príjem stravy bohatej na tuk a cukor, alkohol, niektoré lieky, napríklad kortikoidy. Správnemu vstrebávaniu zabraňuje kyselina šťavelová, citrónová. Určité skupiny špecialistov na potraviny a výživu zastávajú názor, že mliečne výrobky sú kyselinotvorné (okrem jogurtov), a preto kyseliny nedovoľujú prijímať vápnik z mlieka, následne je zbytočné zvyšovať prísun z mliečnych výrobkov.

Mak obsahuje vápnik. Obrovské množstvo vápniku. Na 100 gramov maku cez 1400 mg podľa odrody. Obsahuje však aj 1,62mg kyseliny šťaveľovej, vďaka ktorej sa vápnik v organizme využije na 8-15% opäť podľa odrody. Kyselina šťaveľová reaguje s iónmi vápnika a vytvára nerozpustné komplexy – šťavelan oxalát vápenatý. Obsah kyseliny šťaveľovej sa dá v maku znížiť pri klasickej úprave varením, napríklad ako plnka do koláčov, prípadne pečením.

Názor odborníka

Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce – katedra verejného zdravotníctva tvrdí: "Človek nedokáže zužitkovať celý obsah vápenatých iónov v potrave. Detský organizmus vstrebe 80 – 90 % celkového množstva prítomného v potrave, kým dospelý človek len asi 10 – 30 %. Ženy v menopauze absorbujú vápenaté ióny z tráveniny s nižšou účinnosťou ako 30 %. Aby sa mohli vápenaté ióny v tele vstrebať, musí byť príslušná vápenatá zlúčenina rozpustná. Napr. mak obsahuje 1,4 až 2 % vápnika. Pre túto vysokú koncentráciu vápnika odporúčajú vegetariáni mak ako zdroj vápenatých iónov pre organizmus. Mak však nie je bohatým zdrojom vápenatých iónov pre organizmus, pretože je v ňom vápnik viazaný v nerozpustnom šťaveľane vápenatom. Mak síce má vysokú koncentráciu vápenatých iónov, ale pre organizmus je nevyužiteľný.“