Žijeme v neustálom strese! Hrozí aj vám vyhorenie?
Syndróm vyhorenia je psychický stav, prežívaný predovšetkým ako vyčerpanie, frustrácia, strata záujmu a radosti z činností.
Vzniká dlhodobým, úplným oddaním sa činnostiam, životnému štýlu a vzťahom, ktoré neprinášajú uspokojenie. Ide o dôsledok dlhodobého vystavenia jedinca nadmernému stresu. Spája sa najmä s pracovnými pozíciami v kontakte s ľuďmi.
Zanedbaná psychohygiena, prepínanie síl, nedostatočný a nepravidelný odpočinok aj stravovanie, jednostranná záťaž, časový tlak, toxické vzťahy a osobnostné dispozície. Hovorí vám to niečo? Pokiaľ sa s uvedenými nepríjemnosťami stretávate pravidelne, máte zarobené na nemilé komplikácie, súvisiace práve so syndrómom vyhorenia.
Hlavné príznaky, že už horíte
„Sú to pocity vyčerpania, bezmocnosti, apatia, vyhýbanie sa povinnostiam a kontaktu s ľuďmi, emocionálne výbuchy ako hnev, podráždenosť, strata radosti. Vyhorený človek potrebuje a vyhľadáva vonkajšie stimuly a prostriedky, ako káva, alkohol, drogy, lieky na spanie, ktorými sa snaží riešiť pociťovaný nedostatok energie a radosti, či zmyslu. V krajných prípadoch koná skratovo. Napríklad impulzívne podá výpoveď v zamestnaní, zaplavuje sa pocitmi vlastnej ničotnosti, utiahne sa do seba a odmieta komunikovať o svojich pocitoch. Často prežíva svoj stav aj na telesnej úrovni ako bolesť v oblasti srdca, hlavy, kolapsové stavy,“ hovorí Erika Matwij z Human Inside.
Čo nato stres?
Vyhorenie je reakciou na dlhodobé pôsobenie stresu. Čiže stres vyhorenie priamo spôsobuje. Tento stav vznikne, ak sa s vonkajšími zaťažujúcimi okolnosťami nedokážete, či nemôžete vyrovnať a dosiahnuť opäť rovnováhu. Keď podobným situáciám čelíte dlhodobo a opakovane, reč je o chronickom strese. Keď sa k tomu pridá nárazový charakter práce, intenzívny kontakt s ľuďmi, prípadne neadekvátne ohodnotenie práce, vzniká živná pôda pre vyhorenie a vyhasnutie.
Fázy vyhorenia
Erika na základe bohatých skúseností ďalej tvrdí, že proces zmien vo vnútorných stavoch a prejavoch má 5 etáp:
- nadšenie – máte plno nápadov a elánu na ich realizáciu
- stagnácia - zreálnenie ideálneho obrazu, odhaľovanie nedostatkov a skrytých problematických súvislostí, či prekážok
- frustrácia - po opakovaných situáciách sklamania, nemožnosti dosiahnuť cieľ, či riešenie dochádza pochybnosť o zmysle vlastnej práce
- apatia - vykonávané sú už len nevyhnutné činnosti, bez nadšenia a pocitu zmyslu, prácu berie už len ako prísun peňazí, nutné zlo či existenčná nevyhnutnosť
- vyhorenie - pocit úplného citového aj telesného vyčerpania, strata záujmu.
Prejavy syndrómu vyhorenia sú buď prvotné, akútne a chronické. Najskôr rastie nechuť k práci, predlžovanie prestávok, neskôr odkladanie plnenia úloh a nastupuje prokrastinácia. Akútne prejavy majú z a následok neovládnuteľný výbuch zlosti či plaču, náhlu úzkosť, nevoľnosť alebo iný silný telesný prejav, ktorý nemožno spojiť s telesným ochorením. Chronické prejavy môžete pozorovať formou apatie, neschopnosťou riešiť bežné životné situácie, stupňujúcimi sa pocitmi slabosti. Ak tento problém neriešite, dochádza k narušeniu vzťahov, zlyhávate v práci i v rodine, zhoršuje sa zdravotný stav. Určite by ste mali spozornieť, ak ste často zdanlivo neopodstatnene vyčerpaní a bez nadšenia. Ak sa nedokážete sústrediť na plnenie úloh a máte sklon unikať pred ich plnením, odkladať ich. Tiež pomôže porovnanie vlastného výkonu z dlhodobého pohľadu.
Ako sa s tým popasovať?
„Dôležité je oddeliť pracovný a osobný život. Mimo práce sa venujte záujmovým aktivitám, najlepšie pohybovým. Vypnite vo voľnom čase pracovný mobil, aj pracovné myšlienky. Doprajte si pravidelný a dostatočný odpočinok. Určite zvážte vzťah k práci ako takej. Položte si otázku, prečo sa jej venujete a čo pre vás znamená. Každý problém sa dá uhasiť, aj keď už cítite, že horíte,“ dopĺňa Erika Matwij z Human Inside.
Foto: goodfon.su