Cvicte.sk

S čím ľudia prichádzajú na Power Training najčastejšie?

Chcú pre seba nájsť víziu, pretože nevedia, čo v živote chcú, za čím kráčajú. Prichádzajú s tým, že „neviem, čo chcem a dúfam, že tu na to prídem. Zistím, čo chcem robiť, kde chcem žiť, že nájdem nejaký životný smer.“ V mnohých prípadoch ľudia stratili cit pre to, čo vlastne chcú. Išli na školu, lebo to chceli rodičia. Urobili to a ono, lebo to chcel niekto iný, a pod. Napĺňali očakávania okolia do tej miery, že zabudli vnímať seba a svoje potreby. Často ľudia prichádzajú aj z dôvodu, že si neveria a potrebujú si zvýšiť sebadôveru.

Takže sú to ľudia, ktorí sa niekde „stratili“.

Prichádzajú aj veľmi úspešní ľudia, ktorí akosi „vyhoreli“.  Hovoria veci ako: „ja už som si splnil všetko, čo som v živote chcel. Mám dom, byt, manželku, deti, autá, bol som všade. Všetko mám, ale nič ma neteší.“ Pociťujú apatiu k životu, k prítomnosti. Hovoria, že všetko majú, ale nič si neužívajú. Často to u nás na Power Training-u bývajú muži, vidieť na nich, že veľa dosiahli, ale sú vyhasnutí v očiach. Jeden taký povedal: „Power Training je to, čo vám chýba, keď si myslíte, že už všetko máte.“

Ďalej prichádzajú ľudia, ktorí sú akoby na križovatke: po škole, po materskej. Tiež takí, ktorí stagnujú, majú pocit, že dlho sa nepohli z miesta, alebo akoby jazdia po kruhovom objazde a nevidia cestu von. Niekedy prichádzajú páry alebo príbuzní, aby posilnili, prehĺbili svoje vzťahy alebo si znova našli cestu k sebe. A niektorí prídu len zo zvedavosti, iní tréning dostanú ako zážitkový darček od blízkych.

V rámci tréningu sa ľudia snažia identifikovať svoje bloky. Čo to znamená?

Je to jedna z vecí, ktoré počas Power Trainingu robíme. Ľudia identifikujú a prelomia svoje bloky. Bloky chápeme ako vnútorné brzdy, ktoré nám bránia zmeniť niečo, dosahovať ciele, mať pekné vzťahy alebo len sa jednoducho cítiť dobre.  Kvôli blokom sme ako zakliati – cítime sa dlhodobo frustrovaní, nedarí sa nám, rôzne nepríjemné situácie sa nám často opakujú, neodvážime sa pre zmenu, nie sme schopní dosiahnuť svoje ciele... Blokmi nazývame to, čo brzdí vnútornú silu.

Čiže najskôr prebehne identifikácia, zisťuješ príčinu v sebe. Nemá zmysel ukázať prstom na gény, výchovu, počasie, náladu. Kým neprevezmeš zodpovednosť, nemáš moc niečo zmeniť.

Odporúčame prečítať: Ako odbúrať napätie pomocou dýchania v relaxácii

 

Ako je možné tieto bloky odstrániť?

Prelomenie blokov robíme symbolicky cez lámanie drevených dosiek. Všetci dostanú hrubé drevené dosky, poctivé z oravskej píly J, a tie potom lámu rukou.

Nelámeš však dosku, ale lámeš niečo v sebe. Tá doska ti slúži ako zhmotnený symbol toho, čo lámeš v sebe. Pre niekoho je tá doska zhmotnením ich nízkej sebaúcty, prílišnej kritickosti alebo perfekcionizmu. Pre iných je symbolom strachu zo zlyhania, z odmietnutia, z rizika a pod.

V čom spočíva vnútorná sila?

Asi som to ešte nikdy nepomenovala do slov... Je to stav, do ktorého sa ľudia dostanú. Vedia, kto sú, čo chcú a že to dokážu. Stav, v ktorom jednoducho vedia, že si poradia s čímkoľvek, čo bude po ceste. Poznajú svoje hodnoty a sú ochotní bojovať za svoju víziu. Stav, v ktorom sa cítia zodpovední za seba.

Pri rôznych cvičeniach musí človek ísť na 100 percent, čiže dať zo seba všetko.

Podľa mňa je skvelé mať schopnosť dávať zo seba 100%. Aj keď nie vždy tých 100 percent vyzerá spotene a s navretou žilou na krku. J Niekedy je sto percent úplné ticho, mier, vyrovnanosť, môže sa prejaviť v dotyku, v objatí. 

Keď objavíme svoj potenciál, teda viem, kde je mojich 100 percent, ako si to prenesiem do reálneho života? Ako sa správať?

Dobrá otázka. Nevnímala by som to tak, že teraz si vedome urobím plán, ako sa idem správať alebo ako idem žiť, a ten budem dodržiavať. Skôr je to o tom, že poznám ten stav a viem sa do neho dostať, keď sa tak rozhodnem. Keď si u nás ľudia zažijú svojich 100 percent, v prvom rade vedia, čo to je. V mnohých prípadoch totiž ani netušili. Nevedeli, ako to chutí, aké to je.. Na sto percent sa dá odpočívať, plakať, zhovárať sa, milovať... Je to tá kvalita, s akou robíš veci a žiješ život. Dôležité je to, že na power training-u to ľudia zažijú a ako keby si to telo na nejakej bunkovej úrovni zapamätá. Už vedia, čo to je. Dokážu ten stav rozpoznať a vedia sa do neho dostať. To je najdôležitejšie. Život na sto percent po tréningu je skôr o tom, že prídu do nejakej situácie a povedia si, „teraz dám sto percent“ a vedia sa do tohto stavu prepnúť.

Mohli by sme to nazvať aj tak, že zrazu viem pochopiť tú hodnotu vecí a venovať sa im na 100 percent?

Áno, v danej chvíli, ide o mieru pozornosti, nenarušenú analyzovaním, premýšľaním, špekulovaním. Napríklad jeden muž sa hrával so svojím synom tak, že bol duchom neprítomný, rozmýšľal, čo bolo v práci v ten deň, a čo bude treba robiť na druhý deň. Po tréningu mi napísal, že si všimol, že zrazu si užíva čas so synom naplno, baví ho to. Už to nie je len o tom, že pri ňom sedí, ale užíva si to, vníma ho, je tam na sto percent. Zmenila sa kvalita jeho prežívania.

Niekedy ľudia tých sto percent použijú na to, aby si užili to, čo práve robia, aby si viac užili s dieťaťom, so ženou, prechádzku, dovolenku a niekedy použijú tých sto percent na to, aby zabojovali. Teda majú problém a stopercentne sa sústredia na jeho vyriešenie. Dajú ich do boja, ako prekonať konkrétnu prekážku. Buď to zmenia, alebo to príjmu. Je to také neoblomné vnútorné rozhodnutie, s týmto sa vyrovnám a hotovo.

To, že nie sme vnútorne rozhodnutí nás brzdí v mnohých veciach. Napríklad, aj napriek pravidelným tréningom, často riešime, či ísť cvičiť alebo nie. Namiesto toho, aby sme jednoducho išli.

Premýšľanie, analyzovanie, nerozhodnosť, dilemy to všetko veľmi odčerpáva energiu. Rozhodovanie je pre mňa niekedy veľmi náročné. Vidím dve alternatívy a v oboch všetky plusy a mínusy. Najväčšie peklo je pre mňa do nemoty premýšľať a stále neurobiť žiadne rozhodnutie. Musím si pripomínať, že niekedy je lepšie risknúť to a urobiť v úvodzovkách nesprávne rozhodnutie, ako nerozhodnúť sa vôbec, teda byť dlhodobo v stave nerozhodnosti.

Ako si vybudovať dobrý návyk? Napríklad, že budem cvičiť pravidelne.

Niektorí ľudia majú schopnosť brutálnej sebadisciplíny. Povedia si to, zatnú zuby a idú. To sú také vojenské nátury. Prikážu si a poslúchnu sa. Niektorí ľudia takúto dávku sebadisciplíny nemajú, alebo iba v inej oblasti. Vtedy je veľmi dôležité, aby tí ľudia šli na seba „vychytrale“. Aby sami seba „hackli“. Ak budú robiť behanie preto, že by mali, bude to pod tlakom, budú to mať ako formu trestania seba samého. Tu je dôležitá správna motivácia: pred niečím utekáš a k niečomu utekáš. Ľudia by si mali uvedomiť, že keď si pôjdem zabehať, čo mi to dá, prečo to vlastne robím. Čo je príťažlivá strana toho magnetu, kvôli čomu to robia. Niekto to robí kvôli tomu, aby bol krásny v plavkách, tak nech si vizualizuje, aký bude sexi, ako sa bude veľmi dobre cítiť.

Odporúčame prečítať: Energetické cvičenia pre vaše telo a myseľ

 

Takže obrázky na chladničke fungujú?

Ako komu. J Ak niekto vylepí obrázok na chladničku a bude to fungovať na neho ako magnet, áno toto chcem, tak nech si tú chladničku oblepí. Niekto to má ako vnútorný obrázok - predstaví si samého seba v šatách, do ktorých sa teraz nezmestí a strašne ho to láka sa do nich dostať. Každý by mal poznať seba, aby sa mohol sám motivovať. Jednoducho zistiť, čo na mňa funguje, pred čím utekám, a čo ma láka, čo je pre mňa v danej oblasti dôležité a prečo.

Predstav si, že niekto vie, že musí schudnúť 5 kíl a nedarí sa mu to. Čo by si mu poradila?

Moja prvá otázka by bola, ako vieš, že musíš tých 5 kíl schudnúť? Možno povie, že „manžel sa mi smeje, že mám pneumatiky“. Alebo povie, že už sa nezmestí do obľúbených šiat. Ako ten konkrétny človek zistil, že má 5 kíl navyše? Navyše oproti komu, čomu? S kým alebo s čím sa porovnáva?

Cíti to. Tu mi trčí, tam mi trčí. Päť kíl sa dá zakryť, ale človek to cíti a nie je s tým spokojný, čiže má potrebu zbaviť sa ich.

Z jednej strany je vízia, ktorá ťa priťahuje a z druhej strany ťa niečo odpudzuje (predstava obezity, choroby, celulitída). Pokiaľ necvičíš len tak, úplne samozrejme a prirodzene, pre samotnú radosť z pohybu, funguje v motivácii mechanizmus bolesť a slasť. Bolesť je niečo, od čoho utekáš a slasť je niečo, k čomu utekáš. Niekde medzi tým vznikne pole, ktoré ťa naštartuje.

Niekto by v živote nebehal len preto, aby dobre vyzeral v plavkách. Ale keď mu hrozí choroba a doktor povie, zabehni si každé ráno 3 km, behať určite bude, pretože tá motivácia bude veľmi silná. Bolesť je pre neho silnejšia motivácia ako slasť.

Buď ťa strašne hnevá strana, ktorá ťa odtláča, alebo ťa veľmi láka strana, ktorá ťa priťahuje. Ten pomer tlaku a ťahu má každý inak. Podľa mňa je dôležité, aby človek sám na sebe zistil, ako to má. Ak na mňa nefunguje pozitívna predstava, že budem sexi v plavkách, tak musím nájsť niečo iné. Potrebujem si sama v sebe vytvoriť to motivujúce pole.

Funguje to u každého?

Každý z nás je zmes týchto dvoch princípov, čo sa motivácie týka. Z jednej strany ťa tlačí vpred niečo, od čoho utekáš, z druhej strany ťa priťahuje niečo, k čomu utekáš. Tak funguje myseľ. Niekto je oveľa viac motivovaný slasťou a niekto bolesťou, a zároveň v rôznych oblastiach to má rôzne. Čiže napr. vo vzťahoch ho motivujú pozitívne predstavy, ale v otázke zdravia, alebo kariéry je stimulovaný len hrozbami, inak nepohne prstom. Preto je dôležité, aby sme sa poznali. To je základ. Ak sa nepoznáte, neviete, čo je pre vás dôležité, bude náročné vytvoriť v sebe ten chtíč.

Ako nájsť v sebe tú správnu motiváciu?

Bolo by pekné, keby sme boli všade motivovaní len slasťou, radosťou a pozitívnymi predstavami. Niektorým, žiaľ, funguje negatívna motivácia, potrebujú sami sebe hroziť (ak „nezamakáš“, dostaneš výpoveď), a tak na nich nefunguje pozitívne myslenie, afirmácie, vízie, obrázky na chladničke. Často práve naopak – čím viac tlačia na pozitívnu nôtu, tým viac sa oblbujú a upadajú hlbšie do pasivity a frustrácie.

Keď za takým človekom príde manželka a povie, poďme do poradne, bude nám spolu krajšie, ani ho nehne. Ale keď povie, poďme do poradne, lebo sa rozvediem, už to zaberie a nosí domov kvety.

Motivácia smerom od, alebo negatívna motivácia často naznačuje, že človek má v danej oblasti nejaký blok (strach z chudoby, zo samoty, zo zlyhania..).  Mám za to, že by sa ním mal zaoberať aj na hlbšej úrovni. A to môžete urobiť práve na Power Training-u.

Najbližie sa Power Trainig koná 19. – 20. júla v Malinove, pri Bratislave. Konkrétne informácie nájdete na www.powertraining.sk.