Cvicte.sk

Superpotravina. Slovo, ktoré sa v poslednej dobe na nás valí takmer z každej strany časopisu, televízie, blogov či internetových fór. Je na to hneď niekoľko dôvodov. Zdravé stravovanie sa znova stalo synonymom moderného človeka dneška. Rýchly štýl stravovania (rýchle občerstvenie) už prestáva byť taký atraktívny ako kedysi.  Čoraz atraktívnejším je návrat k starým surovinám a takzvanej slow food revolúcii. Čiže potravinám a surovinám, čo možno najviac lokálnym, bio a typickým pre konkrétnu oblasť či krajinu. Ľudia znova objavili čaro, chuť a výnimočné nutričné hodnoty starých plodín. Jednou z nich je aj pšeno.

Oslovili sme odborníčku, Cyrilu Maščukovú, aby nám túto potravinu ako i jej využitie v našich každodenných životoch priblížila troška bližšie.

Čo je vlastne pšeno a odkiaľ pochádza?

Proso patrí k najstarším kultúrnym plodinám. Už starí Egypťania a Gréci z neho robili chlieb, pivo a liehoviny. Údajne pochádza z Číny, východnej Ázie a Indie a v týchto krajinách sa radí medzi jedno z piatich posvätných zŕn. Vo svojej kuchyni ho používali aj naši predkovia, čiže Slovania, pripravovali z neho chutné kaše, výživné placky či polievky. Po odstránení plevy z prosa nám ostane pšeno. Pri varení sa najčastejšie budeme stretávať s pšenom (po česky nazývané jáhly a lat. Panicum miliaceum L.). Jedná sa o bezlepkovú obilninu, ktorú by som určite nevynechala v jedálničku. Je odporúčané celiatikom. Ajurvéda odporúča túto obilninu ľudom, ktorí chcú chudnúť. Navyše nie je pomocníkom len pri chudnutí, ale podľa starej východnej medicíny chráni našu slezinu a pankreas a liečebne pôsobí pri žalúdočných problémoch. Preto je vhodné určite aj pri liečbe cukrovky.

Aké sú jeho zdravotné benefity?

Je veľmi ľahko stráviteľné. Má priaznivý pomer makroživín: sacharidov 70 %, bezlepkových obilnín je 10 %. Obsahuje viac tukov ako lepkové obilniny – 4 %.  Vyššie percento tukov spôsobuje žltnutie pšena (čiže rýchlejšiu oxidáciu), preto je dobré uchovávať pšeno na suchom a chladnom mieste,  alebo ho čo najrýchlejšie zjesť.  Vláknina u pšena je znížená z pôvodného prosa z 10 % na 3 %.  Jeho výbornou vlastnosťou je, že pri trávení pôsobí mierne zásadotvorne. Termicky je neutrálne, čo znamená, že nás ani nezohreje a  ani neochladí. Z mikrožívín je vzácne vďaka obsahu B-komplexu, draslíka, horčíka, železa a zinku. Má glykemický index 50.  Vďaka strednému glykemickým indexu je vhodné pri chudnutí a pre diabetikov, keďže nerozkolíše hladinu glykémie a tým nevyvoláva častý pocit hladu. Práve naopak, pekne a nadlho zasýti.

Ako ho možno zakomponovať do každodennej stravy?

Pšeno ma horkejšiu chuť, ale netreba sa jej obávať. V súčasnosti v našej strave chýba horká chuť, a teda máme o dôvod navyše zaradiť pšeno do každodenného jedálnička. Ak by nám predsa prekážala, tak horkú chuť znížime 1 až 3-násobným prepláchnutím vriacou vodou. Môžete si ho pripraviť na sladko i slano. Je výborne v kombinácii s orieškami, ovocím a rastlinným či živočíšnym mliekom ako kaša na raňajky. Ďalej z neho môžete pripraviť obdobu ryžového nákupu, dá sa použiť aj do koláčov. Výborne je ako príloha k jedlám. Ja som si ho pripravila aj ako falošné bryndzové halušky (alebo skôr taká bryndzová kaša) pridaním červenej šošovice, bryndze a údeného tofu namiesto slaninky. Ak máte radi pšeno na sladko a zaujal vás titulný obrázok, pripravte si pšeno podľa návodu vo videu: 

Zdroj: www.youtube.com

A na záver vám ponúkame jeden recept. Možno vás inšpirujeme na netradičný, rýchly a zdravý obed či večeru počas pracovného týždňa .

Pšenovo-kalerábové fašírky

Suroviny:

• 1 šálka (250 ml) pšena
• olej
• 1 kaleráb gigant
• 1 cibuľa
• 2 strúčiky cesnaku
• 1 lyžička ľanu
• soľ
• mleté biele korenie
• petržlenová vňať
• 1 vajce
• strúhanka

Postup:

Pšeno dvakrát prepláchneme vriacou vodou. Scedíme. Dáme variť do dvojnásobného množstva vody. Varíme cca 10 až 12 minút. Odstavíme. Cibuľu a cesnak nakrájame nadrobno, kaleráb očistíme a nastrúhame. Na troche oleja restujeme cibuľu a cesnak, pridáme ľan, kaleráb a chvíľu restujeme. Osolíme a okoreníme. Pridáme nasekanú petržlenovú vňať. Premiešame s pšenom. Necháme vychladnúť. Pridáme vajíčko, premiešame. Z masy formujeme fašírky, obalíme ich v strúhanke. Rozložíme na vymastený plech a upečieme pri teplote 200 stupňov. Po cca 10 minútach fašírky otočíme.

Namiesto kalerábu možno použiť mrkvu, kvaku, cviklu, paštrnák a pod.

Množstvo ďalších chutných, rýchlych a zdravých receptov a skvelú kuchársku inšpiráciu nielen od Cyrily Maščukovej nájdete v knihe Zdravé rýchlovky.

Ľudia, ktorí čítali tento článok, zaujímajú sa tiež o: 

Sacharidy sú minulosť. Lepším zdrojom energie sú tuky!

Ak budete v jedálničku sacharidy dlhodobo držať na minime, prídu neodolateľné chute na sladké a únava. Alebo je to úplne naopak? Spýtali sme sa dvoch odborníkov na výživu. 

 

Ako telu zabezpečiť dostatok proteínov?

Bielkoviny sú potrebné pre rast a obnovu telesných tkanív. Predstavujú základ pre kosti, kožu, svaly, enzýmy i hormóny. 

 

Ako používať výživnú pohánkovú múku v kuchyni?

Pohánková múka má špecifickú chuť, ale pokiaľ ju použijete v správnom množstve, chuť koláčov priveľmi nezmení a dodá im množstvo živín.